V centre Bratislavy odhalili nelegálnu zubnú ambulanciu. Viedli ju zubári z Ukrajiny a Arménska

  • Zubári ordinovali v Bratislave v nelegálnej ambulancii
  • Podobných prípadov u nás stále pribúda
Žena u zubára v ambulancii.
Ilustračné foto, Freepik/@freepik
  • Zubári ordinovali v Bratislave v nelegálnej ambulancii
  • Podobných prípadov u nás stále pribúda

Na Slovensku musí zubár, ktorý si chce otvoriť svoju ordináciu a liečiť ľudí, získať viacero povolení a registrácií. Napriek tomu existujú aj takí, ktorí si z týchto povinností ťažkú hlavu nerobia.

V centre Bratislavy objavili reportéri RTVS nelegálnu zubnú ambulanciu, kde pracovali zubári z Arménska a Ukrajiny bez potrebných dokladov. Po ich upozornení sa prípadom začali zaoberať príslušné úrady.

Zubné ambulancie v rodinnom dome

Na prvý pohľad je rodinný dom na ulici Pri Suchom mlyne v bratislavskom Starom meste nevýrazný. Aj keď to nie je na prvý pohľad jasné, v jeho priestoroch sa nachádzajú zubné ordinácie.

Na dverách nie je vidno označenie ambulancie ani meno žiadneho lekára. Keď reportéri vošli do ambulancie, privítala ich zubárka z Ukrajiny menom Oľga, no priezvisko neprezradila. Reportéri si ju museli nájsť na sociálnych sieťach. Oľga im povedala, že nepracuje v ordinácii sama, ale spolupracuje s doktorom Hovikom Nazaretyanom, ktorý pochádza z Arménska.

„Robíme výskumnú činnosť v rámci našej organizácie a osoby navštevovali tieto ambulancie. Lekári im robili výkony zdravotnej chirurgie, záchovnej stomatológie, protetiky a aj detskej stomatológie,“ uviedla predsedníčka Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív Dana Gaálová pre Správy RTVS.

Zubári bez registrácie

Hľadanie informácií o ordinácii a jej lekároch už na začiatku vyvolalo ťažkosti, pretože reportéri nenašli ich mená v žiadnych verejných registroch. Úrady neskôr ich podozrenia potvrdili.

„Úrad vydáva kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na základe žiadosti. Týmto dvom ľuďom takýto kód vydaný nebol, ani takúto žiadosť neevidujeme,“ uviedol zástupca predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Michal Palkovič.

„Základný problém je, že zdravotnícky pracovník môže vykonávať zdravotnícke povolanie vtedy, keď je registrovaný v rámci príslušnej profesijnej komory,“ vysvetlil právnik Peter Kováč.

„Registrácia znamená to, že my podľa zákona overíme, či spĺňa všetky predpoklady pre výkon povolania. Pokiaľ nedoloží všetky dokumenty, ktoré zákon vyžaduje, komora mu registráciu nevydá,“ povedal prezident Slovenskej komory zubných lekárov Igor Moravčík, pričom dodal, že spomínané osoby potrebnú registráciu nemajú.

Žiadnu žiadosť neevidujú 

Samosprávny kraj vydáva ambulanciám povolenie, ale ešte predtým musia získať schválenie od hygienikov.

„Úrad nevydal žiadne rozhodnutie na vami uvedenej adrese, čo by sa týkali prevádzky stomatologickej ambulancie,“ uviedla hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava Katarína Nosálová.

„Bratislavský samosprávny kraj (BSK) k dnešnému dňu neeviduje žiadnu žiadosť, kde by figurovali vami spomínané mená. Rovnako neeviduje žiadnu žiadosť o vydanie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Zároveň ani žiadne povolenie na prevádzkovanie ambulancií zubného lekárstva na adresách, ktoré ste spomínali,“ uviedla hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Lucia Forman Habancová.

Pri návšteve ambulancie reportérom doktor Nazaretyan povedal, že v priestoroch na ulici Pri Suchom mlyne nemá svoju ordináciu, ale iba veci, ktoré presúvajú na novú adresu ambulancie. Na túto novú adresu už podali žiadosť o registráciu na príslušných úradoch.

Zubár založil spoločnosť na stavebné práce

Takýchto podobných prípadov zaznamenávajú na Slovensku v poslednom čase stále viac.

„Momentálne zaznamenávame takýchto prípadov rádovo v desiatkach. V porovnaní s minulými rokmi je toho približne tri- až štyrikrát viac. Možno to súvisí so situáciou na Ukrajine, keď migrácia lekárov a peripetie s uznávaním praxe a dokumentov sú zdĺhavé a mnohí nechcú čakať,“ uviedol hlavný odborník MZ SR pre čeľustnú ortopédiu Andrej Thurzo.

„V súčasnosti aj keď je cesta na Slovensku komplikovaná, dá sa po uznanom diplome začať robiť dočasnú odbornú stáž,“ uviedla predsedníčka Medzinárodnej asociácie lekárov a zdravotníkov na Slovensku Alena Kurotová.

zubár
zdroj: Unsplash/Quang Tri NGUYEN

„Dočasná odborná stáž umožňuje príchod do systému ihneď po uznanom diplome. Nasleduje skúška,“ ozrejmila ďalej.

V čase, keď reportáž nakrúcali, deň po hygienickej kontrole, Hovik Nazaretyan zriadil spoločnosť Edgar-Dent.SK s.r.o., ktorá má sídlo na Agátovej ulici v Bratislave. Spoločnosť sa venuje rôznym činnostiam, ako sú stavebné práce a počítačové služby.

Slováci zabúdajú na dôležitosť preventívnej prehliadky

Mnohí ľudia často zanedbávajú preventívnu prehliadku u zubára. V roku 2021 ju absolvovalo len 45 percent ľudí na Slovensku. V tlačovej správe na to upozorňuje Slovenská komora zubných lekárov (SKZL). Vychádza pritom z údajov Národného centra zdravotníckych informácií. Ošetriť chrup pritom bolo potrebné u 67 percent pacientov, u ktorých zubári vykonali preventívnu prehliadku.

„Aj keď môžeme konštatovať, že máme najvyššie percento uskutočnených prevencií v rámci ambulantných segmentov, nemôžeme hovoriť o zdravotnom úspechu. Veríme, že nižší počet bol zapríčinený zmenou legislatívy z dôvodu pandémie,“ uviedla SKZL.

Zubári na Slovensku majú problémy. Zubárka ošetruje pacientku
zdroj: TASR/Lukáš Grinaj

Oproti roku 2020 vzrástol v roku 2021 počet preventívnych prehliadok o 8,5 percentuálneho bodu, avšak pri porovnaní s priemerným počtom preventívnych prehliadok za roky 2015 až 2019 išlo o pokles o 15,4 percentuálneho bodu.

V roku 2021 evidovali zubári vo svojich ambulanciách 36,2 tisíca päťročných detí, z toho 45,1 percenta detí bolo bez zubného kazu. Index orálneho zdravia podľa SKZL klesol v roku 2021 na najnižšiu hodnotu od roku 2009. Ide o pomer počtu pokazených, plombovaných a extrahovaných trvalých zubov u detí v konkrétnom veku k počtu detí v systematickej starostlivosti ambulancie v tomto veku.

Dvanásťročné deti mali priemerne 1,38 trvalého zuba postihnutého kazom, zaplombovaného alebo vytrhnutého. Index orálneho zdravia u pätnásťročných mal hodnotu 2,31. Dlhodobým cieľom je, aby deti narodené v roku 2026 a neskôr boli celý život bez zubného kazu.

Zdroj: Správy RTVS

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá