V srdci Vysokých Tatier vyrábajú palacinky, ktoré si Slováci zamilovali. Tatracinkám však dala pandémia stopku

Petra sa po skončení strednej školy presťahovala do Starého Smokovca. Už vtedy rozmýšľala nad otvorením malej kaviarne. Priestory v Smokovci už ale boli obsadené, tak to skrátka vypustila z hlavy.

O pár rokov neskôr bol v Starom Smokovci vybudovaný nový rezort s apartmánmi a obchodnými prevádzkami. Od majiteľa jednej z nich jej bola poskytnutá možnosť zariadiť samotný priestor od A po Z a vybudovať v ňom kvalitnú prevádzku.

„Za túto príležitosť som mu nesmierne vďačná. V tom období som spoznala aj môjho priateľa, ktorého projekt veľmi nadchol a začali sme spolu tvoriť Tatracinky. Nazvala by som to asi tak, že s palacinkárňou mi do života prišla aj láska. Šťastie prišlo v pracovnom i v súkromnom živote. Obaja milujeme hory, takže zariaďovanie priestoru a otvorenie prevádzky práve vo Vysokých Tatrách bola pre nás super príležitosť,“ približuje Petra.

zdroj: archív Tatracinky

Palacinky ako chutný doplnok

Na čele „palacinkárne“ stojí spoločne so svojím priateľom Martinom. Dvojica si prvotne chcela otvoriť menšiu kaviareň a ponúkať maximálne koláče. Nakoľko je v Starom Smokovci veľa podnikov a v každom sa ponúka káva, tak sa chceli odlíšiť a hlavne prilákať zákazníkov. Vysoké Tatry sú veľmi sezónne a bez doplnkového tovaru by to podľa nich v Starom Smokovci nešlo.

„Nakoľko mám skončenú strednú hotelovú školu, dlhšie som rozmýšľala nad otvorením menšej kaviarne. Už počas strednej školy ma lákalo mať vlastný podnik. Vtedy to však bola skôr len taká predstava, ktorá sa neskôr naplnila. Ku kvalitnej káve sme chceli ponúknuť aj iný doplnkový tovar, a tak vznikol nápad otvoriť ,,palacinkáreň‘‘,“ ozrejmuje Petra.

zdroj: archív Tatracinky

Útulný priestor a horská atmosféra

Hlavným cieľom dvojice bolo vytvoriť útulný priestor s horskou atmosférou, kde si zákazníci môžu vychutnať výbornú kávu, posedieť pri pohári kvalitného vína a hlavne si dať chutné palacinky.

„Chceli sme, aby sa hostia u nás cítili pohodlne a radi sa k nám vrátili. Ruka v ruke sa nám podarilo vytvoriť úspešný podnik Tatracinky, ktorý sa stal súčasťou nášho života,“ hovorí mladý pár, ktorý Tatracinky vybudoval priamo v srdci Vysokých Tatier.

zdroj: archív Tatracinky

Dvojica netúžila po vstupe na veľkú gastro scénu

„Pravdupovediac, nechcela som ísť do veľkého gastra, pretože viem, koľko práce to obnáša. Rozmýšľali sme, čo by sme mohli zákazníkom ponúknuť okrem kávy. Moja mamina prišla s nápadom palaciniek, ktoré sú pomerne ľahké na prípravu. Priestor prevádzky je malý, takže nad veľkou kuchyňou sme ani nerozmýšľali. A tak sa začalo naše podnikanie v gastre,“ ozrejmuje mladá podnikateľka.

Pre pár ide o ich prvý biznis plán. No Petra, ako už spomenula, nad podnikaním rozmýšľala už dlhšie. „Počas práce a vysokej školy som nadobudla viac skúseností, najmä tých ekonomických. Baví nás kreatívna práca, kde môžeme niečo vytvárať. V podnikaní nás podporili najmä rodičia. Bez ich podpory by to asi nešlo,“ objasňuje ambiciózna podnikateľka.

zdroj: archív Tatracinky

Štartovaný kapitál nebol až tak vysoký

Začiatky v podnikaní však nie sú prechádzka ružovou záhradou, a tak to nebolo ani v prípade Tatraciniek. Najťažšie bolo pre dvojicu vybavenie všetkých vecí, ktoré potrebovali k otvoreniu prevádzky a nastavenie jej celkového systému. Nikto z nich predtým nepodnikal v gastre, tak im nezostávalo nič iné, len sa naučiť pracovať so skladovým systémom či pokladňou. Finančne ich podporili rodičia.

„Všetko sme si pripravovali sami – od vybavovania papierov, účtovníctva, marketingu, nákupov až po obsluhu. Bolo to veľmi ťažké, kým sme si na všetko našli ten „náš“ systém, ktorý funguje, a leto bola veľká skúška, ktorá nás a aj náš podnik posunula o krok vpred,“ opisuje podnikateľka.

A aký bol vstupný kapitál do podnikania s Tatracinkami? „Vstupný kapitál do podnikania nebol vysoký. Tvoril ho najmä inventár, rôzne doplnky, marketingové veci a tovar. Zmestili sme sa do štvormiestnej sumy. Mali sme ozaj veľkú výhodu, že sme nemuseli investovať do kúpy priestoru a jeho vybavenia, ale dohodli sme sa na prenájme,“ približuje Petra.

zdroj: archív Tatracinky

Lomničanka, Kriváňka či Gerlaška

Samotný názov Tatracinky vznikol od toho, v akom prostredí sa samotná prevádzka nachádza. Dvojica premýšľala nad niečím ľahko zapamätateľným. „Padali nápady ako lakocinky či šmakocinky. Vtom kamarát Jožko povedal: A čo tak Tatracinky? A tento názov nakoniec vyhral,“ vyjadrili sa zakladatelia jedinečného konceptu.

Káva Štrbské Presso je slovenský unikát. Zrná pochádzajú až z 3 kontinentov a 8 rôznych krajín

Palacinky v Tatracinke majú taktiež špecifické názvy, nájdeš tam Lomničanku, Kriváňku či Gerlašku. Prečo si dvojica zvolila práve takéto názvy?

„Chceli sme vymyslieť názvy, ktoré by zapadli do nášho celého konceptu, chceli sme sa odlíšiť aj týmto. Milujeme hory a s Vysokými Tatrami sa spájajú aj tatranské štíty. Vybrali sme z takých, ktoré sú najznámejšie. Pre každého nášho zákazníka je to odmena po výdatnej tatranskej túre. Zákazníci si na názvy rýchlo zvykli a obľúbili si ich.“

zdroj: archív Tatracinky

Nejde o klasické palacinky, tieto tvorí tajná babkina receptúra

Ak sme však pri palacinkách, tak tu nejde o klasické palacinky, ale o francúzske, ktoré sú odlišné od tých, na ktorých sme si pochutnávali ako deti.

Tatracinky sa pripravujú na špeciálnych platniach, ktoré majú priemer štyridsať centimetrov. Základom je kvalitné cesto a tajná babkina receptúra. „Podávame ich na rôzne spôsoby, na sladko aj na slano. Naším cieľom pri tvorbe menu lístka bolo vytvoriť menší, ale zato kvalitný výber palaciniek. Momentálne máme v ponuke sedem druhov – päť sladkých a dve slané,“ uvádzajú.

zdroj: archív Tatracinky

Okrem týchto ,,stálych‘‘ v menu ponúkajú aj jednu sezónnu. Palacinky sú podľa podnikavého páru jedinečné tým, že sú plnené kombináciou rôznych chutných ingrediencií, takže každý si príde na svoje. „Zákazníci si naše palacinky obľúbili aj ako obed či ľahšiu večeru po túre,“ dodávajú

Ceny palaciniek sa líšia. „Ako už bolo spomenuté, ide o veľké palacinky. Jedna porcia má okolo 250 gramov. Sladká palacinka stojí 6 EUR, slaná 6,50 EUR,“ objasnila Petra.

Na čerstvosti surovín si potrpia

„Trvanlivé suroviny sme zatiaľ nakupovali v bežných obchodných reťazcoch. Samozrejme ovocie, zelenina, syr či šunka sú vždy čerstvé. Na nákupy sme chodievali každé ráno, aby sme mali čerstvé suroviny. Na kvalitu produktov si dosť potrpíme, pretože sú základom všetkého.“

Okrem kvalitných surovín do palaciniek samozrejme majú aj kvalitného dodávateľa kávy – Caffé Diemme a vína Tokaj Macik Winery, či lokálneho dodávateľa piva z minipivovaru Tatras. „Kvôli situácií, ktorá nastala, máme stále zatvorené, ale do budúcna určite chystáme aj spoluprácu s miestnymi veľkoobchodnými dodávateľmi,“ vyjadrila sa Petra.

zdroj: archív Tatracinky

Pandémia nimi lomcuje na 100 % 

Ako už zakladatelia spomenuli, za Tatracinkami pandémia zatvorila dvere. Pandémia ich zasiahla po mesiaci od otvorenia prevádzky. „Našťastie, letná sezóna bola pre nás veľmi silná a kľúčová pre rozbehnutie prevádzky. Navštevovalo nás veľa zákazníkov, ktorí odchádzali spokojní, a to nás posúva ďalej. V auguste sme dosiahli najvyššie tržby, avšak ani leto nám nepomohlo natoľko, aby sme vykryli všetky straty,“ hovorí Martin.

Ide teda o novo otvorený podnik, ktorý na trhu pôsobí len 13 mesiacov, z čoho bol otvorený len 7 mesiacov. „Našimi kľúčovými zákazníkmi sú turisti, ktorých je aktuálne vo Vysokých Tatrách veľmi málo. Keďže je aj zákaz vychádzania a cestovania mimo okres, predaj cez okienko by sa nám neoplatil. Neoplatila by sa ani donáška a rozvoz do okolitých dedín, takže v týchto mesiacoch máme stopercentný pokles tržieb,“ ozrejmila dvojica s tým, že ak by neprišla pandémia, počiatočné investície by sa im už dávno vrátili.

zdroj: archív Tatracinky

Konkurencia nikdy nespí

Počas toho, ako Tatracinky fungovali, v bežnom režime boli dni, keď denne predali aj vyše 80 palaciniek. „Samozrejme okrem palaciniek si u nás hostia vychutnali aj šálku kávy či pohár kvalitného vína. V lete sa najčastejšie predávali limonády, Aperol a Hugo Spritz,“ spomína Petra na fungovanie prevádzky pred koronou.

Konkurencia v gastre je však priveľká. Ako ju vnímajú Petra a Martin?

„Ako sa hovorí, konkurencia nikdy nespí, ale nevnímame ju ako hrozbu. Práve naopak, konkurencia nás posúva. Vďaka nej sa neustále snažíme prísť s niečím novým a zaujať zákazníkov. Všimli sme si, že na trh sme prišli aj ako inšpirácia pre okolité prevádzky, ktoré sa inšpirovali našimi nápadmi a použili ich vo svojich prevádzkach.“

Kedysi pôsobil ako šéfkuchár v Grand Hoteli Kempinski. Dnes má bistro na štyroch kolesách a buduje sieť „pirohárni“

Martin uvádza, že sa netreba príliš zameriavať na konkurenciu, pretože potom človek zabúda na rozvoj toho svojho konceptu. Vždy je podľa jeho slov priestor na napredovanie a odlíšenie sa. „Konkurencia tu vždy bude a musíme s ňou počítať. Nápadov máme dosť, ale tie si nechávame pre seba,“ dopĺňa.

zdroj: archív Tatracinky

Dnes sú Tatracinky zatvorené, ale ak to opatrenia povolia, tak ich nájdeme v Starom Smokovci. Dvojica premýšľa aj nad rozšírením prevádzky do iných miest na Slovensku.

„Určite rozmýšľame nad rôznymi možnosťami, ako sa posunúť. Hlavným cieľom je kvalitne a poctivo rozbehnúť najprv jednu prevádzku a potom môžeme rozmýšľať o rozšírení sa do iných miest. Uvidí sa hlavne aj podľa situácie na Slovensku, ktorá veľmi ovplyvňuje chod prevádzky a ďalšie plány do budúcna. Ale vždy myslíme pozitívne a veríme, že sa to postupne znova rozbehne a my budeme môcť rozmýšľať aj o iných možnostiach rozvoja,“ ozrejmuje.

zdroj: archív Tatracinky

Dvojica má do budúcna veľa plánov, no momentálne je ťažké si niečo plánovať do budúcna. „Napriek situácii, ktorá pretrváva, sa nevzdávame a pevne veríme, že sa všetko dá čoskoro do poriadku a ľudia si k nám opäť prídu vychutnať chutné palacinky, kvalitnú kávu a dobiť energiu po náročnej túre,“ vyjadrila sa na záver Petra.