Na svete je nová vakcína proti koronavírusu, v štúdii preukázala ohromnú účinnosť. Je iná ako všetky ostatné

Do štúdie bolo zaradených 29 960 účastníkov na 119 miestach v USA a Mexiku. Vďaka respondentom, ktorí sa štúdie zúčastnili bola vyhodnotená účinnosť, bezpečnosť a imunogenicita vakcíny.

Firma Novavax so sídlom v americkom štáte Maryland uviedla, že má v úmysle v tretej štvrtine roka 2021 požiadať regulačný úrad o schválenie vakcíny. Potom sa podľa svojich slov bude snažiť vyrobiť 100 miliónov dávok za mesiac do konca tretej štvrtiny roka a 150 miliónov dávok za mesiac do konca tohto roka.

„Dnes je Novavax o jeden krok bližšie k vyriešeniu kritickej a úmornej núdze vo verejnom zdraví na celom svete, ktorý potrebuje ďalšie očkovacie látky proti ochoreniu COVID-19,“ uviedol Stanley C. Erck, prezident a výkonný šéf Novavaxu.

Chudobné krajiny v očkovaní zaostávajú

„Spoločnosť Novavax naďalej pracuje s pocitom naliehavosti na dokončenie našich regulačných požiadaviek a na dodanie tejto vakcíny postavenej na dobre pochopenej a overenej platforme do sveta, ktorý vakcíny stále veľmi potrebuje,“ dodáva.

Niektoré bohaté krajiny v očkovaní svojho obyvateľstva pokročili, píše AFP. Stále však vyvoláva obavy to, že mnohé chudobnejšie krajiny boli z celosvetového programu očkovania vynechané.

View this post on Instagram

A post shared by STARTITUP SK (@startitup_sk)

Miera zaočkovanosti v najchudobnejších krajinách sveta ďaleko zaostáva za priemyselnými veľmocami zo skupiny krajín G7 a ďalšími bohatými štátmi. Pokiaľ ide o zatiaľ podané dávky, nerovnováha medzi G7 a nízkopríjmovými krajinami sveta – ako ich definuje Svetová banka – je 73 k jednej.

Na rozdiel od konkurenčných vakcín tá od Novavaxu – oficiálne známa ako NVX-CoV2373 – nemusí byť skladovaná pri extrémne nízkych teplotách. Spoločnosť uviedla, že vakcína sa skladuje pri 2 až 8 stupňoch Celzia, čo umožňuje jej distribúciu za použitia kanálov už existujúcej zásobovacej siete, informuje TASR.

Vakcína používa proteínovú technológiu, ktorá je odlišná od tých, ktoré používajú schválené vakcíny. Moderna a Pfizer sú na báze mRNA, AstraZeneca či Sputnik pracujú na vektorovom princípe. 

To aspoň teoreticky znamená, že dávky by sa dali jednoduchšie prepravovať a podávať v krajinách s menej rozvinutou zdravotníckou infraštruktúrou. Aj keď niektoré bohaté krajiny dosiahli pokrok v očkovaní svojich populácií, pretrvávajú obavy, že mnoho chudobnejších krajín bude aj v budúcnosti zaostávať.