Večný život máme na dosah. Medicínske pokroky umožnia prekonať hranicu starnutia (VÝSKUM)

Predstava, že môžeme žiť večne, už nie je len science fiction. Teória „únikovej rýchlosti dlhovekosti“ (Longevity Escape Velocity, LEV) naznačuje, že sa blížime k bodu, kedy nám medicínske pokroky umožnia prekonať hranicu starnutia a možno aj samotnú smrť.

Tento koncept, populárny medzi futuristami a vedcami, predpokladá, že v blízkej budúcnosti môžeme dosiahnuť stav, kedy bude starnutie voliteľné a ľudia sa stanú prakticky nesmrteľnými.

Preteky o čas

Teória LEV sa zakladá na predpoklade, že medicínske a technologické pokroky budú schopné „predĺžiť ľudský život na neurčito“. Významní vedci, ako Ray Kurzweil, veria, že dosiahnutie tejto únikovej rýchlosti dlhovekosti by mohlo byť realitou už počas našich životov.

„Po roku 2029 získaš späť viac ako jeden rok. Pôjdeš späť v čase,“ povedal Kurzweil vo svojom rozhovore s firmou Bessemer Venture Partners, ktorá sa zaoberá rizikovým kapitálom a súkromným kapitálom. „Akonáhle budeš schopný získať späť aspoň jeden rok, dosiahneš únikovú rýchlosť dlhovekosti.“

Češky vytvorili unikátny koncept dlhovekosti. Kórejčanky majú najkrajšiu pleť na svete, Európania veria mýtom, tvrdia

Podľa informácií z The New York Post nie je tento pojem novinkou, no nedávno získal značnú pozornosť vďaka Dublinskej deklarácii dlhovekosti. Poprední vedci špecializujúci sa na dlhovekosť vyzvali svetových lídrov, aby podporili financovanie výskumu zameraného na predĺženie zdravého života.

„Chceli sme to zverejniť, pretože každý vie, že starnutie je zlé, každý hovorí, že je to zlé, ale nikto s tým nič nerobí,“ povedal gerontológ Aubrey de Grey, prezident a hlavný vedecký pracovník nadácie Longevity Escape Velocity Foundation, ktorá sa zameriava na prevenciu chorôb súvisiacich so starnutím.

Technologické a medicínske pokroky

Vývoj v oblasti medicíny a technológie sa zrýchľuje exponenciálnym tempom. Aktuálne výskumy sa zameriavajú na rôzne aspekty boja proti starnutiu. Patria sem nové lieky zamerané na bunkové starnutie, genetické terapie, ktoré sľubujú opravu vekovo podmienených poškodení, a regenerácia tkanív či orgánov pomocou technológií ako CRISPR.

Napr. minulý rok sme boli svedkami úspechu genetika Davida Sinclaira, ktorému sa podarilo zvrátiť proces starnutia u myší. Jeho terapia účinne „reštartovala“ epigenóm, obnovila mladistvý stav a funkciu buniek, pričom liečené myši vykazovali výrazné známky omladenia na molekulárnej aj tkanivovej úrovni.

Umelá inteligencia takisto zohráva významnú úlohu. Pomáha nám dekódovať komplexnú biológiu starnutia, analyzovať obrovské množstvo dát a predpovedať, ako môžu rôzne liečby predĺžiť život. Ako uvádza Slowing the Clock, tento technologicky riadený prístup môže urýchliť našu cestu k dosiahnutiu LEV.

Predĺženie života však so sebou prináša aj množstvo etických a sociálnych otázok. Problémy ako preľudnenie a nedostatok zdrojov sa môžu stať vážnymi prekážkami. Okrem toho, predĺženie života môže dramaticky zmeniť rodinné vzťahy, kariérne cesty a vzdelávací systém.

Geroscientista Thomas Perls je skeptický voči myšlienke, že by sme mohli dosiahnuť nesmrteľnosť. Tvrdí, že v súčasnosti nemáme dostatočné vedecké poznatky na to, aby sme výrazne predĺžili ľudský život nad rámec 90 či 100 rokov. Perls zdôrazňuje potrebu zamerania sa na zdravé starnutie.