Vedátor učí Slovákov o fyzike, vysvetlí ti však aj „nebezpečenstvo“ 5G vysielačov. Máme krízu školstva, hovorí (ROZHOVOR)

15. augusta 2021 o 12:25

O fyzike, hoaxoch aj klimatickej kríze sme sa rozprávali s Vedátorom Samuelom Kováčikom
Tvorí obsah, v ktorom sa zameriava na vyvracanie hoaxov a popularizáciu vedy

Instagram/inspireacademy, Unsplash/Alexander Andrews

O fyzike, hoaxoch aj klimatickej kríze sme sa rozprávali s Vedátorom Samuelom Kováčikom
Tvorí obsah, v ktorom sa zameriava na vyvracanie hoaxov a popularizáciu vedy

Fyzika Samuela Kováčika mnohí poznajú najmä pod prezývkou Vedátor. Nielen prostredníctvom sociálnych sietí, ale aj blogov a podcastov sa laikom snaží objasňovať fyzikálne javy, ktoré sú bežnou súčasťou života.

Je absolventom teoretickej fyziky bratislavského MatFyzu, kde aktuálne aj pôsobí. V minulosti bol súčasťou výskumného inštitútu v Dubline.

Po návrate na Slovensko sa rozhodol zrealizovať nápad súvisiaci s napísaním vlastnej knihy, ktorej strany práve dokončuje.

Považuješ sa za influencera?

Áno, ale bez negatívnych konotácií, ktoré sa ku tomu viažu. Stane sa mi, že ak odporučím knižku, ľudia si ju kúpia. Taktiež aj to, že ak použijem nejaký argument, ľudia ho ďalej používajú.

Čo robí v realite teoretický fyzik?

Ťažko sa to zovšeobecňuje. Práca každého teoretického fyzika je trocha iná. V podstate sa ale snažíme skúmať prírodu prostredníctvom matematiky. Vo svete je veľa vecí, ktorým nerozumieme, a my sa snažíme hľadať matematické modely, ktoré ich dokážu vysvetliť.

Nevenujeme sa teda experimentom v laboratóriu. Skúšame sa hrať s rovnicami a získať z nich nové poznatky. Ja sa venujem témam, ktoré súvisia so štruktúrou priestoru. Snažím sa zistiť, či sa priestor z niečoho skladá. Taktiež to, či sa dá rozbiť, roztrhať alebo zlepiť.

Ponúka Slovensko teoretickým fyzikom vhodné podmienky na rozvoj a prácu?

Závisí to od toho, čomu sa človek venuje. V súvislosti s touto prácou by som totiž mohol robiť v úplnej izolácii. Vedel by som spolupracovať s ľuďmi po celom svete a nemusel by som vyjsť z obývačky. V tomto je teoretická fyzika dobrá. Nemusím cestovať do Japonska, aby som mohol spolupracovať s ľuďmi, ktorí tu žijú.

Je ale výhodou pôsobiť na univerzite, kde jednotlivé veci môžete konzultovať aj s inými. Na MatFyze sú ľudia, ktorí sa venujú podobnej problematike. Vieme spolu teda prebrať jednotlivé veci a diskutovať o nich.

Je známe, že fyzika ťa zaujala najmä vďaka reláciám Pod lampou. Ako ale vznikol koncept Vedátora?

Keď som pôsobil ako doktorand na MatFyze a učieval som, vyhovovalo mi mať kontakt so študentmi. Bavilo ma vysvetľovať a vymýšľať nové veci.

Už vtedy som písal blogy o fyzike na stránku Denníka N. Povedal som si ale, že by bolo fajn vybudovať si vlastnú základňu ľudí, ktorí sledujú, čo robím, a budú vedieť, čo majú očakávať od mojich textov.

Mal som vtedy ambíciu napísať knihu. Uvedomoval som si však, že bez toho, aby ma ľudia poznali, to nebude ľahké.

Ambícia napísať knihu stále žije?

Áno, žije. Tento rok vyšla detská kniha, ktorej som bol spoluautorom. Zároveň tiež dokončujem tú moju. Verím, že bude dostupná v priebehu budúceho roka.

Trochu sa to ťahá, pretože veľmi nerád po sebe čítam vlastné texty. V tomto prípade je to ale nutné. (Smiech). Tí, ktorí ma sledujú, vedia, že sa zaujímam o fyziku bežných vecí. Tušia teda aj to, o čom by kniha mohla byť.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Vedátor (@vedator_sk)

Spomenieš si na prvú tému, ktorú si sa snažil priblížiť verejnosti?

Áno. Bol to blog, ktorý niesol názov „Aký veľký je vesmír?“ Ľudia majú informáciu o tom, že vieme, aký starý vesmír je a vieme aj to, kam zhruba dovidíme. Otázka je, ako vieme, že bodka, na ktorú sa pozeráme, je vzdialená približne 10 miliárd svetelných rokov.

Ja sa k tejto téme rád vraciam, aby som nadobudol určitý feedback voči sebe samému. Ako som spomenul, rozoberal som ju vo svojom prvom blogu, a o dva roky som sa téme venoval znova. Tretíkrát som ju analyzoval v rámci Vedátorského podcastu.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM