Vedci konečne zmerali silu pozitívnej mysle. Mozog funguje ako supernástroj imunity

Myseľ je mocný nástroj. Rovnako ako dlhodobý strach, stres či beznádej oslabujú organizmus, pozitívne mentálne nastavenie ho vie posilniť a to doslova na biologickej úrovni. 

Vedci po prvýkrát priamo v ľudskom mozgu zachytili mechanizmus, ktorý spája pozitívne očakávania s výkonom imunitného systému. Keď človek cielene aktivuje konkrétnu mozgovú oblasť, jeho organizmus po očkovaní vytvára viac protilátok, uvádza The Guardian.

Dôkaz prepojenia mysle a imunity

Tím z Telavivskej univerzity postavil experiment na modernom nástroji, ktorý spája neurovedu s tréningom pozornosti. Účastníci absolvovali tréning mozgu pomocou tzv. fMRI neurofeedbacku.

Počas skenovania mozgu videli skóre, ktoré stúpalo, keď sa im darilo „rozsvietiť“ vybrané okruhy. Nepotrebovali žiadne lieky, len mentálne stratégie. Predstavovali si úspech, bezpečie, osobný rast, chvíle, ktoré v nich prirodzene vyvolávali radosť a túžbu. Postupne sa učili, ako tento vnútorný stav opakovane vyvolať.

Kľúčovým cieľom výskumu bola ventrálna tegmentálna oblasť, skrátene VTA. Táto štruktúra patrí medzi hlavné uzly dopamínového odmeňovacieho systému. Keď človek očakáva niečo pozitívne, VTA pomáha telu prepnúť do režimu motivácie a učenia. Ako však výskumníci neskôr zistili, rovnaké prepojenia siahajú aj do imunity.

V predregistrovanej, dvojito zaslepenej randomizovanej kontrolovanej štúdii zaradili 85 zdravých dobrovoľníkov do troch skupín. Tréning zamerali buď na odmeňovací okruh, alebo na kontrolnú mozgovú oblasť, prípadne tréning úplne vynechali.

Každý účastník potom podstúpil očkovanie proti hepatitíde B. V presne stanovených intervaloch, po dvoch a po štyroch týždňoch, odborníci analyzovali vzorky krvi a sledovali koncentrácie špecifických protilátok namierených proti vírusu hepatitídy B. Práve tie mali ukázať, či mentálny tréning zanechal stopu nielen v mozgu, ale aj v samotnom jadre imunitnej odpovede.

Doplnok, nie náhrada štandardnej liečby

Výsledok priniesol jasný signál. S rastúcou schopnosťou cielene aktivovať ventrálnu tegmentálnu oblasť rástla aj intenzita imunitnej reakcie po očkovaní. „Po prvýkrát u ľudí demonštrujeme zdanlivo kauzálnu súvislosť. Keď sa človek naučí zapojiť odmeňovací systém mozgu, účinnosť imunizácie sa zvýši,“ uviedla psychiatrička a neurovedkyňa Talma Hendle.

Autori však zdôrazňujú, že pozitívne myslenie nelieči choroby a nenahrádza vakcíny. „Tento prístup má výlučne doplnkový charakter. Môže posilniť imunitnú odpoveď na očkovanie, no nemá a ani nemôže nahradiť štandardnú medicínsku starostlivosť,“ uviedol spoluautor štúdie Nitzan Lubianiker.

Nezávislí odborníci reagovali opatrne, no s rešpektom. Imunológ Jonathan Kipnis z Washington University v St. Louis upozorňuje, že klinický význam sa musí potvrdiť vo väčších štúdiách. Zároveň dodáva, že ak sa efekt potvrdí, pravdepodobne doplní existujúce liečebné postupy. Nezmení ich základ, ale môže zvýšiť ich účinnosť.

Nové dôkazy zapadajú do širšieho rámca výskumu, ktorý sa rozvíja už desaťročia. Oblasť psychoneuroimunológie opakovane ukázala, že chronický stres oslabuje imunitnú odpoveď, zhoršuje reakciu na vakcíny a zvyšuje náchylnosť na infekcie. Metaanalýza publikovaná v časopise Brain, Behavior, and Immunity preukázala, že ľudia vystavení dlhodobému psychickému stresu vytvárajú po očkovaní proti chrípke menej protilátok.

Systematický prehľad v Vaccine z roku 2019 analyzoval psychologické intervencie ako možné adjuvans k vakcinácii. Autori dospeli k záveru, že mentálne techniky môžu v určitých podmienkach zosilniť imunitnú odpoveď, najmä ak sú cielene vedené a dlhodobo udržiavané.

Zásadné posolstvo teda znie jasne. Myseľ nehrá vedľajšiu rolu. Aktívne sa podieľa na tom, ako telo reaguje, a pri cielenom tréningu dokáže jemne, ale účinne ovplyvňovať imunitnú odpoveď. Vakcíny naďalej zostávajú základom ochrany pred infekciami, no vnútorné nastavenie človeka môže citeľne ovplyvniť reakcie jeho vlastného tela.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking