Vedci našli stopu k „fontáne mladosti“. Títo ľudia fungujú aj po 110 rokoch života

Ak niekde existuje fontána mladosti, možno to bude v Brazílii. Tím pod vedením Mayany Zatz a Mateusa Vidigala de Castra z Centra pre výskum ľudského genómu a kmeňových buniek na Univerzite v São Paule opiera svoje tvrdenia o dlhodobo sledovanú kohortu dlhovekých ľudí naprieč regiónmi Brazílie. V nej figurujú desiatky storočných, medzi nimi aj približne dvadsiatka superstoročných, teda ľudí s vekom nad 110 rokov. Čo stojí za ich výnimočnou dlhovekosťou?

Jedinečné bunky, ktoré podporujú dlhovekosť

Superstoroční predstavujú extrémne vzácnu skupinu ľudí, vďaka čomu sa stávajú jedným z najcennejších modelov na výskum starnutia. Podľa vedcov sa vyznačujú najmä výnimočne funkčným imunitným systémom.

Štúdia japonského tímu publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences analyzovala imunitné bunky superstoročných ľudí pomocou single cell RNA sekvenovania. Výsledok prekvapil aj skúsených imunológov.

U ľudí nad 110 rokov sa objavil vysoký podiel CD4 T lymfocytov s cytotoxickými vlastnosťami. Tieto bunky fungujú ako koordinátori imunitnej odpovede, no u extrémne dlhovekých ľudí preberajú aj úlohu priamej eliminácie infikovaných alebo poškodených buniek.

Výskum superstoročných opakovane poukazuje aj na vysokú aktivitu proteazómov a autofágie, teda mechanizmov, ktoré zabezpečujú rozklad poškodených bielkovín a opotrebovaných bunkových štruktúr.

Podobné závery priniesla aj talianska štúdia, ktorá sledovala metabolické a molekulárne profily ľudí nad 100 rokov. Autori opísali zachovanú mitochondriálnu funkciu a priaznivé nastavenie oxidačného stresu, čo prispieva k ochrane buniek pred nadmerným poškodením.

Keď tieto systémy pracujú efektívne, nedochádza k hromadeniu toxických látok a tvorbe zápalu. Práve chronický nízkoúrovňový zápal sa považuje za jeden z hlavných motorov biologického starnutia, no superstoroční akoby tento proces držali na uzde celé desaťročia.

Genetická rozmanitosť Brazílie

Osobitnú pozornosť si zaslúži Brazília. Jej populácia totiž vznikla miešaním pôvodných amerických obyvateľov, Európanov, Afričanov a neskorších prisťahovalcov, uvádza Study Finds.

Vedci priamo upozorňujú, že mnohé genomické databázy nadmerne reprezentujú homogénnejšie európske alebo východoázijské populácie, čím sa vytvárajú slepé miesta práve tam, kde by sa mohli ukrývať ochranné varianty.

„Tento nedostatok obmedzuje najmä výskum dlhovekosti, keďže superstoroční so zmiešaným pôvodom môžu niesť jedinečné ochranné varianty, ktoré v geneticky homogénnejších populáciách nevidno,“ cituje MedicalXpress Mateusa Vidigala de Castra.

Tím vedený Mayanou Zatz z Univerzity v São Paule dlhodobo mapuje brazílskych storočných a superstoročných. Ich pozorovania ukazujú, že extrémna dlhovekosť sa vyskytuje aj u ľudí, ktorí počas života nemali ideálny prístup k zdravotnej starostlivosti. To naznačuje, že biologická odolnosť dokáže v niektorých prípadoch kompenzovať environmentálne nevýhody.

Pandémia COVID 19 poskytla nečakaný test biologickej odolnosti. Niekoľko superstoročných prekonalo ochorenie bez fatálnych následkov ešte pred zavedením vakcín. Analýzy ich imunitnej odpovede odhalili silnú produkciu neutralizačných protilátok a absenciu autoprotilátok proti interferónom typu I, ktoré sa spájajú s ťažkými priebehmi ochorenia.

Dôležitú rolu zohráva aj rodinná história. Výskum opakovane ukazuje, že súrodenci storočných ľudí majú výrazne vyššiu šancu dosiahnuť extrémny vek. V brazílskych dátach sa objavili rodiny, v ktorých sa vek nad 100 rokov vyskytol u viacerých príbuzných v jednej generácii.

Mayana Zatz vyzýva medzinárodné konzorciá, aby podporili výskum populácií so zmiešaným pôvodom. „Medzinárodné konzorciá pre výskum dlhovekosti a genómu by mali rozšíriť nábor tak, aby zahŕňali populačne a geneticky rôznorodé, zmiešané skupiny obyvateľstva, akou je brazílska populácia, alebo by mali finančne podporiť genomické, imunologické a longitudinálne štúdie, ktoré prehlbujú vedecké poznanie a zároveň posilňujú rovnosť v globálnom zdravotníckom výskume,“ cituje odborníčku MedicalExpress.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking