Vedci objavili spôsob ako zvrátiť starnutie mozgu. Digitálne cvičenia dokážu omladiť myslenie o 10 rokov

Mozog starne rovnako ako telo. A rovnako ako svaly, aj on potrebuje tréning. Nová štúdia kanadských neurológov ukazuje, že digitálne cvičenie dokáže zlepšiť mozgové funkcie natoľko, že „zmaže“ približne desať rokov prirodzeného úbytku v jednej z kľúčových mozgových oblastí.

Vedci z McGillovej univerzity v Montreale testovali aplikáciu BrainHQ, ktorú vytvorila americká biotechnologická spoločnosť Posit Science Corporation. V prísne kontrolovanej štúdii sa zúčastnilo 82 zdravých dobrovoľníkov nad 65 rokov. Polovica z nich hrala tridsať minút denne počas desiatich týždňov rýchlostné úlohy v aplikácii BrainHQ. Druhá polovica sa venovala bežnej počítačovej hre bez kognitívneho zamerania.

Informujú o tom web Science Alert a štúdia uverejnená na portáli JMIR Publications.

Mozog ako po desiatich rokoch omladený

Po desiatich týždňoch výskumníci zistili, že u ľudí trénujúcich s BrainHQ sa zvýšila aktivita tzv. cholinergného systému – siete, ktorá prenáša signály medzi neurónmi. Zmeny zaznamenali v prednom cingulárnom kortexe, oblasti ovplyvňujúcej pozornosť, pamäť a schopnosť potláčať rušivé podnety.

„Tréning obnovil cholinergné funkcie na úroveň typickú pre človeka o desať rokov mladšieho,“ hovorí neurológ Etienne de Villers-Sidani z McGillovej univerzity. „Žiadny iný zásah, liečebný ani neliečebný, doteraz u ľudí neukázal takýto efekt.“

Podľa vedcov je dôležité, že tieto zmeny sa prejavili v mozgu zdravých ľudí, nie pacientov s poruchami pamäti. To naznačuje, že kognitívny tréning môže pôsobiť preventívne – ako spôsob, ako spomaliť zhoršovanie mozgových funkcií ešte skôr, než sa objavia prvé klinické príznaky.

Digitálne cvičenie namiesto tabletky

Aplikácia BrainHQ ponúka sériu rýchlostných úloh. Používateľ musí čo najrýchlejšie identifikovať obrazy na obrazovke, čím stimuluje oblasti mozgu, ktoré s vekom strácajú pružnosť a reakčnú rýchlosť.

Spoločnosť Posit Science tvrdí, že technológiu vyvíja na vedeckom základe a opiera ju o stovky recenzovaných štúdií. Aplikáciu predáva vo forme mesačného či ročného predplatného.

Zatiaľ však nik nevie, či zmeny pozorované na mozgových skenoch pretrvávajú dlhodobo. Ani to, či sa premietnu do každodenného života – napríklad do lepšej pamäti či koncentrácie.

Niektorí odborníci navyše upozorňujú, že tzv. „mozgové tréningy“ často nevedú k zlepšeniu mimo prostredia samotnej aplikácie. Ľudia sa stanú lepšími v konkrétnych úlohách, ale nie nevyhnutne v reálnych situáciách, ako je zapamätanie si mena nového známeho alebo nákupného zoznamu.

Malá, no precízna štúdia

Autori výskumu priznávajú, že ich vzorka bola malá a štúdiu financovala firma, ktorá má z výsledkov zisk. Napriek tomu zdôrazňujú, že experiment prebiehal podľa prísnych vedeckých štandardov. Využili pri ňom pokročilé zobrazovacie metódy.

„Použili sme technológiu, ktorou disponuje len niekoľko centier na svete,“ vysvetľuje de Villers-Sidani. Montreal Neurological Institute-Hospital patrí medzi niekoľko pracovísk, ktoré dokážu vyrobiť špeciálny rádioaktívny marker a vytvoriť detailné mozgové skeny potrebné na takúto analýzu.

Výskumníci merali zmeny v cholinergnej aktivite pomocou špecifického zobrazovacieho markera. Ten umožňuje sledovať, ako efektívne neuróny komunikujú. Vďaka tomu dokázali presne zachytiť, ako sa mozog po týždňoch tréningu správa – nielen, že je aktívnejší, ale aj organizovanejší.

Ako funguje cholinergný systém

Cholinergný systém spája viacero mozgových oblastí vrátane hipokampu, ktorý hrá hlavnú úlohu pri učení a pamäti. Ak sa túto sieť podarí posilniť, môže to pomôcť spomaliť bežné prejavy starnutia – od zabúdania po slabšiu koncentráciu.

Práve preto sú výsledky z McGillu také zaujímavé. Zatiaľ ide len o prvý krok, no ukazuje, že mozog sa dá trénovať podobne ako svaly. Dlhodobé tréningy by mohli jedného dňa doplniť klasickú liečbu alebo ju dokonca predbehnúť v prevencii neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova choroba.

Ďalšie otázky zostávajú otvorené

Vedci upozorňujú, že na definitívne závery je priskoro. Potrebujú väčšie a dlhodobejšie štúdie, ktoré overia, či sa účinky prejavia aj u rôznych skupín ľudí a či vydržia mesiace či roky po skončení tréningu.

„Hľadanie účinných stratégií na podporu mozgového zdravia môže znížiť náklady na zdravotnú starostlivosť, zvýšiť pracovnú aktivitu a zlepšiť kvalitu života,“ píšu autori v závere štúdie.

Ich zistenia podporujú využívanie takýchto nízkorizikových digitálnych tréningov a zároveň ponúkajú základ pre lepšie pochopenie, ako kognitívny tréning pôsobí na mozog.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti