Vedci odhalili 17 globálnych rizík pre zdravie a život na Zemi: 2 majú silu vyhladiť celú populáciu do roku 2100

Jadrový konflikt a úmyselné zneužitie umelej inteligencie patria medzi hrozby, ktoré by podľa novej vedeckej analýzy mohli do roku 2100 ohroziť existenciu ľudstva. Komisia prestížneho odborného časopisu The Lancet identifikovala celkovo 17 závažných rizík pre zdravie svetovej populácie. Zahŕňajú klimatickú zmenu, znečistenie ovzdušia, podvýživu či oslabovanie medzinárodnej zdravotnej pomoci. Autori zdôrazňujú, že pravdepodobnosť najhorších scenárov je nízka.

Zároveň upozorňujú, že jednotlivé hrozby spolu súvisia a vlády môžu ich dôsledky obmedziť včasnými opatreniami.

Jadrová vojna a zneužitie umelej inteligencie

Komisia Lancet Commission on 21st Century Global Threats to Health skúmala možné dôsledky globálnych rizík v období rokov 2025 až 2100. Zamerala sa na nebezpečenstvá, ktoré by mohli spôsobiť rozsiahle zdravotné škody a pri ktorých zároveň existujú možnosti prevencie alebo zmiernenia následkov.

Dve z posudzovaných hrozieb majú podľa vedcov potenciál ohroziť samotné prežitie ľudstva. Prvou je jadrový konflikt, ktorý by okrem bezprostredných dôsledkov mohol spôsobiť rozsiahle narušenie podnebia a následný hladomor. Druhou je úmyselné zneužitie umelej inteligencie, napríklad pri vytváraní nebezpečných biologických zbraní, uvádza TV Nova. 

Autori však nepredpovedajú, že k niektorému z týchto scenárov skutočne dôjde. Ich pravdepodobnosť hodnotia ako nízku, upozorňujú však na mimoriadny rozsah možných následkov.

Štúdia neslúži ako pevný rebríček rizík. Komisia sa nesnažila určiť jednu hrozbu, ktorá je za každých okolností najdôležitejšia. Podľa sprievodného úvodníka v časopise The Lancet sa jednotlivé nebezpečenstvá vzájomne ovplyvňujú a ich význam sa môže meniť s pribúdajúcimi údajmi.

Odborníci zároveň upozorňujú na neistotu spojenú s dlhodobými prognózami. Výsledky predstavujú modelové odhady, ktoré sa budú postupne upravovať podľa nových vedeckých poznatkov.

„Rozhodnutia, ktoré dnes prijmú lídri, budú formovať zdravie a životnú pohodu ďalšej generácie,“ uviedol Christopher Murray, spolupredseda komisie a riaditeľ Inštitútu pre meranie a hodnotenie zdravia na Washingtonskej univerzite.

Klimatická zmena, choroby a obmedzovanie pomoci ohrozujú zdravie miliárd ľudí

Na zozname 17 hrozieb sú okrem jadrového konfliktu a zneužitia AI aj znečistenie ovzdušia, odolnosť mikroorganizmov voči liekom, detská podvýživa a klimatická zmena. Vedci sledovali tiež následky bežných vojenských konfliktov, pandémií, fajčenia, nadmernej konzumácie alkoholu, vysokého krvného tlaku a obezity.

Medzi hodnotené riziká patria aj zhoršené duševné zdravie, príjmová nerovnosť, nízka úroveň vzdelania, nezdravé starnutie a pokles medzinárodnej rozvojovej pomoci v zdravotníctve.

Výskumníci porovnávali scenáre pomocou ukazovateľa DALY. Ten vyjadruje roky zdravého života stratené v dôsledku ochorení, zdravotného postihnutia alebo predčasných úmrtí. Za závažné katastrofické hrozby považovali riziká schopné spôsobiť viac než miliardu takto stratených rokov.

Pri klimatickej zmene vypočítali, že obmedzenie oteplenia približne na 1,8 stupňa Celzia namiesto 4,4 stupňa by mohlo zabrániť strate 1,89 miliardy rokov zdravého života. Ide o rozdiel medzi modelovanými scenármi, nie o zaručený výsledok.

Autori upozornili aj na obmedzenia klimatických modelov. Nedokázali napríklad úplne zohľadniť následky sucha, nedostatku vody či zhoršenej dostupnosti potravín. Klimatická zmena navyše môže zhoršovať už existujúce zdravotné a sociálne problémy. Jej dôsledky preto nemusia byť rovnomerne rozložené medzi jednotlivými krajinami, uvádza Guardian. 

Výrazné následky môže mať aj zníženie zahraničnej zdravotnej pomoci. Jej prudké obmedzenie alebo kolaps by podľa modelu mohli do konca storočia spôsobiť stratu až 1,5 miliardy rokov zdravého života. Takmer 70 percent tejto záťaže by pripadlo na subsaharskú Afriku.