Vedci odhalili, čo by mohlo byť príčinou dlhého COVID-u. Objav môže zmeniť celú pandémiu

  • Syndróm dlhého COVID-u je pre vedcov ešte stále veľkou neznámou
  • Líšia sa jeho príznaky, doba liečenia a vedci nevedeli určiť ani jeho príčinu
  • Nová štúdia dáva súvislosť dlhého COVID-u s abnormálnymi zmenami v krvinkách
  • Zmeny postihli červené aj biele krvinky u ľudí, ktorí prekonali koronavírus a trvali až niekoľko mesiacov
covid krv
Unsplash/Flickr, CDC, SciTechTrend
  • Syndróm dlhého COVID-u je pre vedcov ešte stále veľkou neznámou
  • Líšia sa jeho príznaky, doba liečenia a vedci nevedeli určiť ani jeho príčinu
  • Nová štúdia dáva súvislosť dlhého COVID-u s abnormálnymi zmenami v krvinkách
  • Zmeny postihli červené aj biele krvinky u ľudí, ktorí prekonali koronavírus a trvali až niekoľko mesiacov

Syndróm dlhého COVID-u je do veľkej miery ešte záhadou. Vedci o ňom vedia len málo a postihuje aj ľudí, ktorí ťažký priebeh koronavírusu nemali. Jeho príznaky sú tiež rôznorodé.

Podľa anglickej Národnej zdravotnej služby (NIH) zahŕňajú široké spektrum zdravotných komplikácií od dýchavičnosti, únavy, cez bolesť na hrudníku, bolesť hlavy, neschopnosť sústrediť sa až po depresiu a bolesť kĺbov. Doba príznakov sa tiež môže líšiť, u niektorých môže trvať mesiace, u niektorých pacientov už pretrváva vyše roka.

Koronavírus zapríčiňuje zmeny krvných buniek 

V novej štúdii spojili sily vedci z Centra fyziky a medicíny Maxa Plancka, Inštitútu Maxa Plancka pre vedu (MPL) a Nemeckého centra pre imunoterapiu, aby preskúmali mechanické vlastnosti červených a bielych krviniek.

Práve zmeny v bielych a červených krvinkách, v ich tuhosti a veľkosti môžu vysvetliť, prečo niektorí pacienti trpia dlhým covidom. Štúdia bola uverejnená v Biophysical Journal.

testovanie na koronavírus
zdroj: TASR/Jakub Kotian

Vedci sa už dlhšie domnievajú, že koronavírus zhoršuje krvný obeh a môže viesť k nebezpečnému preťaženiu krvných ciev a obmedzeniu transportu kyslíka v krvi. Krvné bunky a ich fyzikálne vlastnosti majú pri každom z týchto javov kľúčovú úlohu, uvádzajú vedci vo vyhlásení.

„Dokázali sme zmerať významné a dlhotrvajúce zmeny v bunkách, a to počas akútnej fázy infekcie aj po nej,“ uvádza profesor Jochen Guck, predseda biologickej symptomatiky na Univerzity Friedricha-Alexandra v Erlangene-Norimbergu.

Na analýzu použili vlastnú metódu 

Na analýzu krvných buniek použili vedci svoju vlastnú metódu nazvanú cytometria deformovateľnosti v reálnom čase (RT-DC). Metóda bola nedávno ocenená prestížnym ocenením Medical Valley Award. Metóda vysiela krvinky úzkym kanálom, pričom napne leukocyty a erytrocyty. Tie počas procesu vyfotí mikroskop a špeciálny softvér určí typ bunky, jej veľkosť a závažnosť deformácie.

Metóda je prelomová, pomocou nej je možné za sekundu vyšetriť až 1 000 krviniek, pričom ich netreba ani zdĺhavo zafarbovať ako pri iných postupoch.

zdroj: Flickr/Look and Feel

Vedci tak boli schopní vyšetriť viac ako štyri milióny krviniek od 17 pacientov, ktorí sa nachádzali v akútnej fáze infekcie koronavírusu. Ďalších krvinky pochádzali od 14 osôb, ktoré sa z infekcie zotavili, a 24 zdravých osôb.

Výskumníci tak zistili, že veľkosť a tvárnosť červených krviniek sa u osôb trpiacich týmto ochorením líšila podstatne viac ako u zdravých dobrovoľníkov.

Abnormálne zmeny boli pozorovateľné pri červených aj bielych krvinkách 

Zmeny boli badateľné na červených aj bielych krvinkách, pričom poškodenie červených krviniek môže mať za následok riziko preťaženia krvných ciev a krvných zrazenín v pľúcach.

Môže to tiež poskytovať vysvetlenie, prečo je narušený prísun kyslíka u tých, ktorí vírus prekonali. Abnormálny tvar krviniek znemožňuje prísun kyslíka do krvi, čo je jedna z hlavných úloh vykonávaných erytrocytmi.

„Zmena prietoku krvi v systéme, ktorý presne dodáva kyslík na základe potreby, môže viesť k zhoršeniu kognitívnych funkcií, ako je to napríklad v prípade mozgovej hmly,“ uviedol Profesor patológie na Lekárskej fakulte Univerzity Johna Hopkinsa David Nauen, ktorý do výskumu zapojení nebol pre the Sun.

Mozgová hmla je postcovidový stav, ktorý zhoršuje schopnosť sústredenia a celkové kognitívne funkcie.

Biele krvinky vykázali značné zníženie tuhosti. Pri jednej skupine bielych krviniek známej ako neutrofilné granulocyty pozorovali vedci zmeny aj sedem mesiacov po akútnej infekcii.

„Máme podozrenie, že sa zmenil cytoskeletón imunitných buniek, ktorý je zodpovedný za určenie funkcie buniek,“ vysvetlila Markéta Kubánková, hlavná autorka článku venovaného výskumu.

Vedci navrhujú, aby sa ich metóda dala použiť aj v budúcnosti pri zatiaľ neznámych vírusoch s potenciálom spustenia novej pandémie.

Zdroje: NIH , Biophysical Journal, FAU, the Sun

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá