Vedci odhalili prehliadaný faktor krvného tlaku. Jediná hodnota mení riziko demencie
- Jeden ukazovateľ krvného tlaku môže naznačovať skryté zmeny v mozgu
- Správna kontrola týchto hodnôt môže byť kľúčom k zdravému starnutiu
- Jeden ukazovateľ krvného tlaku môže naznačovať skryté zmeny v mozgu
- Správna kontrola týchto hodnôt môže byť kľúčom k zdravému starnutiu
Krvný tlak patrí medzi základné hodnoty, ktoré lekári sledujú pri hodnotení celkového zdravotného stavu človeka. Udáva, akou silou prúdiaca krv tlačí na steny ciev, a jeho dlhodobé zvýšenie môže viesť k poškodeniu srdca, mozgu či obličiek.
Hoci si väčšina ľudí všíma najmä hornú hodnotu – systolický tlak – rovnako dôležitá je aj spodná, diastolická hodnota, ktorá ukazuje, čo sa deje v cievach počas odpočinku srdca. Najnovšie výskumy pritom naznačujú, že práve táto „nižšia“ hodnota môže zohrávať kľúčovú úlohu pri ochrane mozgu pred postupným poškodzovaním.
Prehliadaný ukazovateľ zdravia mozgu
Vedci z University of Miami prišli s novým zistením, ktoré môže zmeniť spôsob, akým lekári uvažujú o krvnom tlaku. Ich výskum naznačuje, že spodný, teda diastolický tlak môže byť dôležitým ukazovateľom rizika poškodenia mozgu, vrátane porúch pamäti, demencie či zvýšeného rizika pádov.
Zatiaľ čo systolický tlak bol dlhé roky v centre pozornosti, pretože úzko súvisí s rizikom infarktu a mŕtvice, najnovšie výsledky jasne ukazujú, že aj spodná hodnota zohráva zásadnú úlohu. Výskumníci upozorňujú, že práve tento parameter môže pomôcť odhaliť včasné zmeny v mozgu, ktoré sú často tiché, ale postupne vedú k vážnym zdravotným problémom, píše portál Knowridge.
Ako štúdia prebiehala
Tím vedcov sledoval 1 205 dospelých vo veku 50 rokov a viac. U každého z nich namerali krvný tlak a následne pomocou magnetickej rezonancie skúmali mozog so zameraním na tzv. lézie bielej hmoty. Ide o drobné jazvy, ktoré narúšajú komunikáciu medzi jednotlivými oblasťami mozgu.
Tieto zmeny môžu byť spočiatku nenápadné, no postupne spôsobujú problémy s pamäťou, rovnováhou, koncentráciou či orientáciou. Lézie bielej hmoty sú zároveň silným ukazovateľom zvýšeného rizika mŕtvice a demencie.
Výsledky štúdie boli jednoznačné. Ľudia s diastolickým tlakom pod 80 mm Hg mali výrazne menej týchto lézií než tí, ktorých hodnota presahovala 90 mm Hg. Vysoký diastolický tlak podľa vedcov urýchľuje poškodzovanie mozgového tkaniva.
Najviac ohrozené sú periventrikulárne oblasti
Toto zistenie podporuje aj rozsiahla analýza zo štúdie NOMAS (Northern Manhattan Study), ktorá skúma rizikové faktory mŕtvice a kognitívneho starnutia na veľkej vzorke obyvateľov.
Vedci v rámci nej zistili, že účastníci s diastolickým tlakom pod 80 mm Hg mali:
- o 13 % menej lézií vo frontálnom laloku,
- o 11 % menej lézií v parietálnom laloku,
- o 22 % menej lézií v predných periventrikulárnych oblastiach,
- o 16 % menej lézií v zadných periventrikulárnych oblastiach,
Tieto zistenia sú v porovnaní s ľuďmi, ktorých diastolický tlak bol 90 mm Hg a viac.
Štúdia tiež potvrdila, že systolický tlak nebol v týchto regiónoch mozgu tak výrazne spojený s objemom poškodenia. „Nižšie hodnoty diastolického krvného tlaku boli spojené s nižšou záťažou lézií bielej hmoty, najmä v periventrikulárnych oblastiach,“ uvádzajú autori.
Prečo sú lézie bielej hmoty nebezpečné?
Biela hmota v mozgu funguje ako rozsiahla komunikačná sieť. Jej nervové vlákna prenášajú informácie medzi rôznymi časťami mozgu a zabezpečujú, že naše myšlienky, pohyby a reakcie prebiehajú hladko a bez meškania.
Keď sa táto „infraštruktúra“ poškodí, mozog začne pracovať pomalšie – presne ako dopravná sieť s výtlkmi či poškodenými mostmi. Objavujú sa problémy s koordináciou, pomalé reakcie, zábudlivosť a zhoršená orientácia.
Americká asociácia pre srdce uvádza, že do 60. roku života má lézie bielej hmoty 10 až 20 % ľudí a po 90. roku takmer každý. Preto je prevencia ich vzniku mimoriadne dôležitá.
Čo z toho vyplýva pre lekárov aj pacientov?
Výskum vedený Michelle R. Cauncou upozorňuje, že ignorovať spodné číslo krvného tlaku môže byť chyba. Diastolický tlak ovplyvňuje krvný prísun do rôznych oblastí mozgu a jeho dlhodobé zvýšenie môže poškodzovať tie časti, ktoré sú zodpovedné za pamäť a rýchle spracovanie informácií.
Vedci zároveň pripomínajú, že každý človek by mal poznať svoje hodnoty krvného tlaku a pravidelne ich konzultovať s lekárom. Udržiavanie tlaku v zdravom rozmedzí nechráni len srdce – môže byť jedným z najefektívnejších krokov na ochranu mozgu počas starnutia.
Záver výskumu je preto jasný: oba ukazovatele krvného tlaku si zaslúžia rovnakú pozornosť. Správne riadený tlak môže znamenať rozdiel medzi zdravým starnutím a zhoršujúcimi sa kognitívnymi funkciami.
Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy
Zdroje: Knowridge, Pubmed