Ľudia s týmito vlastnosťami sa dožívajú viac rokov. Nová štúdia skúmala vplyv osobnosti na dĺžku života

Optimistickí a spoločenskí ľudia žijú dlhšie – túto myšlienku si určite už počul. Mnoho z nás verí v silný vplyv osobnostných čŕt na našu dlhovekosť. Vedci sa však nedávno zamerali na ďalšiu fascinujúcu otázku: Ak sa tvoja osobnosť počas života mení, ovplyvní to dĺžku tvojho života? Nová rozsiahla štúdia prináša odpovede, ktoré možno nabúrajú tvoje doterajšie presvedčenie.

Dlhodobé výskumy potvrdzujú, že svedomití, spoločenskí a prívetiví ľudia sa dožívajú vyššieho veku. Naopak, ľudia s vysokou mierou emocionálnej nestability opúšťajú tento svet skôr. Tieto prepojenia medzi osobnosťou a dĺžkou života vedci opakovane potvrdili. Informuje o tom web Psypost a štúdia uverejnená na portáli APA Psyc Net.

Výskum naprieč kontinentmi odhaľuje prekvapivé vzorce

Medzinárodný tím vedcov pod vedením Emily Willroth analyzoval údaje z 11 dlhodobých štúdií. Zahrnuli 32 348 účastníkov vo veku 47 až 80+ rokov zo Spojených štátov, Švédska, Nemecka, Holandska a Spojeného kráľovstva.

Každý účastník vyplnil osobnostné dotazníky minimálne dvakrát. Niektorých sledovali až 43 rokov s 11 opakovaniami hodnotenia. Dotazníky merali päť kľúčových dimenzií osobnosti: svedomitosť, neurotizmus, extroverziu, prívetivosť a otvorenosť voči novým skúsenostiam. Vedci tieto opakované merania využili na modelovanie zmien osobnosti každého účastníka.

Štatistické modely odhadovali pravdepodobnosť úmrtia na základe úrovne osobnostných čŕt aj ich zmien, pričom zohľadňovali vek, pohlavie a vzdelanie. Národné záznamy o úmrtiach a ďalšie overené zdroje poskytli presné informácie o tom, či a kedy účastníci zomreli.

Stabilné črty víťazia nad zmenami v osobnosti

Výsledky potvrdili skoršie zistenia: základné osobnostné črty významne ovplyvňujú dĺžku života. Svedomití, prívetiví a extrovertní ľudia žili dlhšie, zatiaľ čo neurotickí jedinci umierali skôr. Tieto súvislosti pretrvávali aj po zohľadnení demografických faktorov.

Konkrétne čísla hovoria jasnou rečou. Zvýšenie svedomitosti o jednu štandardnú odchýlku znížilo riziko úmrtia o 18 %. Vyššia prívetivosť a extroverzia znížili toto riziko o 11 % a 7 %. Naopak, zvýšenie neurotizmu o jednu štandardnú odchýlku zvýšilo riziko úmrtia o 12 %. Tieto údaje podporujú tézu, že organizovaní, zodpovední, emocionálne stabilní a spoločenskí ľudia si udržiavajú zdravšie návyky a vzťahy, čo predlžuje ich život.

zdroj: Unsplash/Priscilla Di Preez

Zmeny v osobnostných črtách však vykazovali prekvapujúce výsledky. Vedci našli len minimálne dôkazy o tom, že zvýšenie alebo zníženie týchto čŕt konzistentne ovplyvňovalo riziko úmrtia. Objavili síce niekoľko ojedinelých zistení – napríklad zvýšenie neurotizmu súviselo s vyšším rizikom úmrtnosti v jednej vzorke, a zvýšenie otvorenosti s nižšou úmrtnosťou v iných – no tieto efekty sa neopakovali naprieč štúdiami.

Dokonca ani kombinácia úrovne črty a jej zmeny (napríklad vysoká svedomitosť, ktorá sa ešte zvyšuje) nevytvárala konzistentné vzorce. Väčšina interakcií medzi úrovňou črty a jej zmenou zostala štatisticky nevýznamná.

Prečo zmeny osobnosti neovplyvňujú tvoju dlhovekosť

Vedci ponúkajú niekoľko vysvetlení týchto nečakaných výsledkov. Zdravotné návyky sa formujú skoro v živote a často zostávajú stabilné. Aj keď sa človek stane v neskorších rokoch svedomitejším, nemusí zmeniť svoje zaužívané zvyky natoľko, aby to predĺžilo jeho život.

Zmeny osobnosti môžu tiež odrážať reakcie na životné udalosti – ako vážne ochorenie alebo strata blízkej osoby – ktoré samy ovplyvňujú úmrtnosť. V takom prípade zmena osobnosti skôr signalizuje zraniteľnosť než pôsobí ako príčina.

Načasovanie a tempo zmien osobnosti zohráva tiež dôležitú úlohu. Štúdia hodnotila osobnosť zvyčajne každých niekoľko rokov, čo nemuselo zachytiť komplexnú dynamiku osobnostných zmien. Častejšie hodnotenia by mohli odhaliť iné vzorce, najmä, ak osobnosť reaguje na krátkodobé stresové situácie.

Táto štúdia patrí medzi najrozsiahlejšie a najkomplexnejšie výskumy vzťahu zmien osobnosti a úmrtnosti. Autori však priznávajú niekoľko obmedzení svojho výskumu. Nie všetky čiastkové štúdie používali rovnaké meracie nástroje, čo mohlo vniesť k nepresnosti.

Počet hodnotení osobnosti sa líšil medzi vzorkami a niektorí účastníci nemali dostatočne dlhé sledovanie na prejavenie vplyvu osobnostných zmien. Vedci sa zamerali hlavne na lineárne zmeny – postupné zvyšovanie alebo znižovanie čŕt – bez skúmania komplexnejších vzorov.

Ako tieto zistenia môžu zmeniť tvoj pohľad 

Výskum naznačuje základnú pravdu: kým si, ovplyvňuje dĺžku tvojho života viac než to, ako sa meníš. Stabilné pozitívne osobnostné črty ako spoľahlivosť a emocionálna vyrovnanosť poskytujú konzistentnú výhodu v otázke dlhovekosti. Prirodzené zmeny osobnosti v dospelosti zrejme nemajú dostatočnú silu alebo konzistenciu na merateľné ovplyvnenie prežitia.

Budúce výskumy sa možno zamerajú na náhle alebo nelineárne zmeny osobnosti ako lepšie prediktory zdravotných výsledkov. Zaujímavú oblasť predstavujú aj zmeny v špecifických kombináciách čŕt – napríklad súčasné zvýšenie neurotizmu a zníženie svedomitosti – ako potenciálne signály zdravotných rizík. Vzťahy medzi zmenami v správaní, sociálnych sieťach a zvládaní stresu k zmenám osobnosti a úmrtnosti ponúkajú ďalší sľubný smer výskumu.

Pre teba to znamená jednoduchú radu: rozvíjaj a udržiavaj svoje pozitívne črty, najmä svedomitosť a emocionálnu stabilitu. Využívaj ich na budovanie zdravých návykov a vzťahov. Nemusíš sa však stresovať prirodzenými zmenami svojej osobnosti s pribúdajúcim vekom – kľúčovejší faktor predstavujú tvoje základné osobnostné črty.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti