Vedci tvrdili, že šťastie si kúpiš aj za 2 600 eur mesačne. Ukázalo sa, že pravda je celkom iná

  • Peniaze nielenže prispievajú k šťastiu, ale majú naň aj väčší vplyv, ako sa pôvodne predpokladalo
  • Najnovší výskum z Pensylvánskej univerzity ukázal, či existuje výška príjmu, pri ktorej sa úroveň nášho šťastia zastaví a ďalej nerastie
mercedes, zena, peniaze
Unsplash/ John Ly, Facebook/Pixar Reklam - Professional Car Wraps
  • Peniaze nielenže prispievajú k šťastiu, ale majú naň aj väčší vplyv, ako sa pôvodne predpokladalo
  • Najnovší výskum z Pensylvánskej univerzity ukázal, či existuje výška príjmu, pri ktorej sa úroveň nášho šťastia zastaví a ďalej nerastie

Matthew Killingsworth z z University of Pennsylvania, ktorý študuje ľudské šťastie, v najnovšej štúdii tvrdí, že vzťah medzi šťastím a pohodou je jednou z najštudovanejších tém v jeho profesionálnej oblasti.

Jeden z najznámejších výskumov z Princeton University ešte pred desiatimi rokmi hlásal, že vysoký príjem ovplyvňuje našu spokojnosť len do určitej výšky – sumy. Z novej štúdie však vyplýva, že pocit šťastia rastie spolu s našou výplatnou páskou a to neustále a limit v tomto smere neexistuje.

Profesor Killingsworth to zistil vďaka 33-tisíc respondentom. Od týchto zamestnaných ľudí získal úctyhodných viac ako 1,7 milióna reportov o ich spokojnosti a pohode v ich každodennom živote.

V náhodných chvíľach dostávali prostredníctvom aplikácie otázky typu: „Ako sa práve teraz cítiš?“ Keď tím vedcov podrobne skúmal výsledky štúdie, ukázalo sa, že celková pohode ľudí lineárne rástla spolu s ich príjmom.

Myslíš, že sa za peniaze dá kúpiť šťastie?

Spomínaný starší výskum hovoril o tom, že pocit šťastia ľudí sa nezvyšuje po tom, ako domácnosť dosiahne príjem na úrovni 63-tisíc eur ročne. V prípade dvojčlennej rodiny to predstavuje mesačný príjem okolo 2 600 eur na osobu.

Práve toto zistenie sa už od jeho uverejnenia stalo centrom záujmu mnohých vedcov, ale aj verejnosti. Problémom spomínanej štúdie bola skutočnosť, že bola založená na dátach, ktoré mohli ale nemuseli reflektovať aktuálne emočné zážitky respondentov. Práve preto Killingsworth zbieral výlučne aktuálne pocity ľudí – nepýtal sa ich ako sa cítili napríklad pred týždňom.

plat, muž
zdroj: Unsplash/ L. Radziejewski, Jay Wenninghton

 

Okrem toho sa počas celého štúdia zaujímal aj o ich spokojnosť so životom, ktorú mali ohodnotiť na škále od absolútnej nespokojnosti po obrovské uspokojenie. Zároveň sa v tomto smere zohľadňovalo 12 konkrétnych stavov mysle, vrátane piatich pozitívnych (sebavedomý, úspešný, šťastný, oddaný, hrdý) a 7 negatívnych (vystrašený, nahnevaný, znudený, smutný, vystresovaný, ustaraný).

„V tomto procese sme získali opakujúce sa obrazy momentov v životoch subjektov. Dohromady nám dali holistický obraz – akýsi časozberný film ich životov,“ hovorí vedec.

Výskum Killingsforth odhalil, že ľudia, ktorí zarábajú viac, sú šťastnejší, pretože majú zvýšený pocit kontroly nad svojím vlastným životom. Ukázalo sa, že čím viac peňazí ľudia majú, tým väčšiu majú aj slobodu rozhodovania o vlastnom živote.

Vedec vysvetľuje, že keď robíme životné rozhodnutia, veľké i malé, peniaze nám poskytujú väčší výber, a teda pociťujeme aj väčšiu autonómiu. Zároveň dodáva, že hoci nám peniaze značne pomáhajú dosiahnuť šťastie, všimol si tiež, že ľudia, ktorí merajú úspech iba peniazmi, sú menej šťastní ako tí, ktorí to tak nerobia. 

„Nezdá sa však, že by bolo prospešné spájať osobný úspech s finančným výsledkom. Mať viac peňazí je dobré, ale byť na ne fixovaný a používať ich na definovanie vlastnej hodnoty, to asi nie je skvelý nápad,“ dodáva.

Ak zrovna nepatríš medzi ľudí s vysokým príjmom, možno ťa zaujme štúdia uverejnená vo vedeckom časopise The Lancet. Vedci v nej zhromaždili údaje o fyzických aktivitách a duševnom zdraví viac ako 1,2 milióna Američanov.

dovolenka, muz, leto, letenky, more
zdroj: Unsplash/Max Kukurudziak

Účastníkom bola položená otázka: „Koľkokrát ste sa za posledných 30 dní cítili duševne chorí, napríklad v dôsledku stresu, depresie alebo emocionálnych problémov?“

Ľudia boli požiadaní, aby prezradili, aké vykonávajú fyzické aktivity a aký je ich príjem. Vybrať si mohli zo 75 druhov fyzických aktivít – od kosenia trávnika, starostlivosť o deti, domáce práce, až po vzpieranie, či jazdu na bicykli a beh.

Vedci zistili, že zatiaľ čo tí, ktorí pravidelne cvičili, mali tendenciu cítiť sa zle asi 35 dní v roku, neaktívni účastníci sa cítili zle v priemere o 18 dní viac. Vedci okrem toho odhalili, že fyzicky aktívni ľudia sa cítia rovnako dobre ako tí, ktorí nevykonávajú žiaden šport, no ročne zarobia o približne 21 000 eur ročne, a teda 1 750 eur mesačne.

Vykonávanie fyzických aktivít, je pre človeka bez pochýb obohacujúce. Nič však netreba preháňať. Štúdia ukázala, že fyzická aktivita prispieva k lepšej duševnej pohode, len ak spadá do určitého časového rámca.

Ako ideálnu mieru vedci uvádzajú 3 až 5 tréningov za týždeň, v trvaní 30 až 60 minút. Tí, ktorí cvičili dlhšie ako tri hodiny denne, boli v konečnom dôsledku ešte nešťastnejší ako priemerne fyzicky aktívni účastníci štúdie.

Zdroje: Princton University, University of Pennsylvania, penntoday.upenn.edu, The Lancet

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech