Vedci varujú pred novou pandémiou: Tisíce ľudí už testujú mRNA zbraň proti vtáčej chrípke

Vo Veľkej Británii a USA odštartovala rozsiahla klinická štúdia novej vakcíny proti vtáčej chrípke. Do testovania sa majú zapojiť tisíce ľudí. Výskumníci cielia najmä na farmárov a ľudí, ktorí sú v úzkom kontakte s hydinou. Informuje o tom portál The Independent.

Vírus kmeňa A(H5N1) sa síce medzi ľuďmi zatiaľ nešíri jednoducho, no jeho vývoj a šírenie medzi zvieratami vyvoláva obavy. Vakcína je preto podľa odborníkov kľúčová.

Vakcína funguje podobne ako tie proti covidu

Jedna z vedkýň zapojených do projektu, Rebecca Clark, upozorňuje: „Vieme, že kmeň A(H5N1) sa vyvíja a šíri medzi živočíšnymi druhmi, a hoci sa zatiaľ medzi ľuďmi neprenáša ľahko, musíme prenos z človeka na človeka považovať za reálnu možnosť.“

Testovaná vakcína nesie označenie mRNA-1018 a vyvinula ju spoločnosť Moderna. Využíva rovnaký princíp ako vakcíny proti covidu, teda mRNA technológiu, ktorá „naučí“ telo rozpoznať vírus a rýchlo naň reagovať.

Testujú ju na ľuďoch

Do tretej fázy testovania sa zapojí približne 4 000 ľudí. V Británii dostane vakcínu 3 000 účastníkov na desiatkach miest v Anglicku a Škótsku, pričom polovica z nich bude staršia ako 65 rokov. Celý proces má trvať sedem mesiacov a zahŕňa dve dávky podané v trojtýždňovom odstupe.

Podľa predstaviteľky Moderny Hiwot Hiruy sa vakcína zatiaľ javí ako bezpečná: „Vo všeobecnosti bola dobre tolerovaná, väčšina vedľajších účinkov bola mierna až stredne závažná a nezaznamenali sa žiadne bezpečnostné problémy.“

Zároveň dodala, že imunitná reakcia sa objavila už krátko po podaní prvej dávky: „Zároveň sme videli, že mRNA-1018 vyvolala silnú imunitnú odpoveď, ktorú sme dokázali zaznamenať už sedem dní po prvej dávke, pričom táto reakcia pretrvávala.“

Odborníci zdôrazňujú, že vakcína momentálne neslúži na plošné očkovanie populácie, ale predstavuje kľúčovú strategickú rezervu a nástroj pripravenosti pre prípad, že by vírus v budúcnosti zmutoval.

Slovensko rieši ohniská

Vtáčia chrípka nie je novinkou. Prvýkrát sa objavila v Číne ešte v roku 1996 a o rok neskôr boli zaznamenané prvé prípady u ľudí. V posledných rokoch sa však situácia mení.

Vírus už nepostihuje len vtáky, ale aj iné druhy zvierat vrátane noriek či morských cicavcov. Nedávno sa objavil aj u dojníc v USA, pričom niektorí pracovníci fariem sa po kontakte s infikovanými zvieratami nakazili.

Od roku 2024 bolo celosvetovo potvrdených viac ako 100 prípadov u ľudí, pričom takmer všetky súviseli práve s blízkym kontaktom so zvieratami.

Problémy pritom evidujeme aj na Slovensku. Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) informovala začiatkom februára o potvrdenom ohnisku vírusu v komerčnom chove hydiny v okrese Komárno. Nákazu odhalili po tom, čo chovateľ nahlásil náhly úhyn viac ako 400 moriek počas jediného dňa.

Opatrenia na zastavenie nákazy

V jednom z infikovaných objektov dosiahla úmrtnosť až 100 %, podľa dostupných informácií uhynulo približne 7 000 kusov. Celkovo sa v chove nachádzalo okolo 36-tisíc zvierat. Úrady okamžite zastavili všetky presuny na farme a pristúpili k likvidácii chovu, ktorá mala trvať niekoľko dní.

Podľa veterinárov sa vírus do chovov najčastejšie dostáva cez kontakt s voľne žijúcimi vtákmi, napríklad prostredníctvom kontaminovanej vody, trusu alebo aj nepriamo cez obuv či techniku. Informuje o tom ŠVPS.

Odborníci upozorňujú, že aj keď je aktuálne riziko pre verejnosť nízke, situáciu netreba podceniť. Richard Pebody z britskej zdravotníckej agentúry UKHSA to pomenoval priamo: „Jasne nevieme, kedy príde ďalšia pandémia ani čo ju spôsobí, ale vieme, že chrípková pandémia je najpravdepodobnejším scenárom v budúcnosti.“

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy