Vedci vyvinuli protilátku: Tichý vírus, ktorý má 95 % populácie a zostáva v tele do konca života, má slabinu

Väčšina ľudí ho má v tele a ani o tom nevie. Vírus Epstein-Barrovej patrí medzi najrozšírenejšie na svete a po nakazení v organizme zostáva prakticky celý život.

Pre mnohých je neškodný, no v niektorých prípadoch môže súvisieť s vážnymi ochoreniami. Vedci teraz hlásia posun, ktorý by to mohol zmeniť.

Ako informuje portál ScienceAlert, vírus Epstein-Barrovej (EBV) sa nachádza približne u 95 percent dospelých. Po počiatočnej infekcii, ktorá sa môže prejaviť napríklad ako infekčná mononukleóza, sa vírus „stiahne“ do úzadia a prechádza do neaktívneho štádia. V tele však zostáva a môže sa po rokoch opäť aktivovať.

Aktivuje sa sám po rokoch ticha

Práve táto schopnosť ho robí nebezpečným. EBV sa spája s viacerými ochoreniami vrátane niektorých druhov rakoviny či neurologických problémov. Vedci sa preto dlhodobo snažia nájsť spôsob, ako jeho pôsobenie zastaviť.

Nový výskum prináša nádej. Tím vedcov vyvinul protilátky, ktoré dokážu vírusu zabrániť preniknúť do buniek imunitného systému.

„Nájsť ľudské protilátky, ktoré dokážu zablokovať vírus Epstein-Barrovej a zabrániť mu infikovať naše imunitné bunky, bolo mimoriadne náročné, pretože na rozdiel od iných vírusov sa EBV dokáže naviazať takmer na každú B-bunku,“ vysvetlil biochemik Andrew McGuire.

B-lymfocyty sú pritom kľúčové pre fungovanie imunity. Vírus ich využíva ako vstupnú bránu aj ako úkryt. Vedci sa preto zamerali na dve bielkoviny na jeho povrchu – gp350 a gp42. Tie umožňujú vírusu prichytiť sa na bunky a následne do nich preniknúť.

Výskumníkom pomáhajú myši

Ako uvádza Fred Hutch Cancer Center, výskumníci využili špeciálne upravené myši, ktoré dokážu vytvárať ľudské protilátky. Práve vďaka nim sa im podarilo identifikovať viacero kandidátov, ktoré cielia na tieto bielkoviny a blokujú ich funkciu.

„Nielenže sme identifikovali dôležité protilátky proti vírusu Epstein-Barrovej, ale zároveň sme potvrdili nový inovatívny prístup, ako takéto ochranné protilátky objavovať aj pri iných patogénoch,“ uviedla výskumníčka Crystal Chhan.

V testoch na myšiach s ľudským imunitným systémom sa ukázalo, že jedna z protilátok dokáže infekcii účinne zabrániť. Ide o dôležitý krok smerom k budúcej liečbe.

Objav by mohol byť zásadný najmä pre pacientov s oslabenou imunitou. Ako upozorňuje Fred Hutch Cancer Center, ide napríklad o ľudí po transplantáciách, ktorí musia užívať lieky na potlačenie imunity. U nich môže vírus spôsobiť vážne komplikácie.

„Prevencia prítomnosti vírusu v krvi má veľký potenciál znížiť výskyt posttransplantačných lymfoproliferatívnych ochorení a obmedziť potrebu znižovať imunosupresiu,“ vysvetlila lekárka Rachel Bender Ignacio.

Vedci našli spojenia so sklerózou multiplex

O víruse Epstein-Barrovej sme pritom informovali už v nedávnom článku. Výskumy naznačujú, že môže zohrávať dôležitú úlohu aj pri vzniku sklerózy multiplex. Vedci zistili, že po infekcii týmto vírusom sa riziko ochorenia výrazne zvyšuje.

Vírus sa prenáša najmä slinami a často spôsobuje ochorenie známe ako „choroba z bozkávania“. Po prekonaní akútnej fázy však v tele zostáva a môže sa opäť aktivovať, čo predstavuje dlhodobé riziko.

Vedci preto nový objav označujú za významný posun. „Po mnohých rokoch hľadania spôsobu, ako sa chrániť pred vírusom Epstein-Barrovej, ide o významný krok pre vedeckú komunitu aj pre ľudí s najvyšším rizikom komplikácií,“ dodal McGuire.

Odborníci však upozorňujú, že výskum je zatiaľ len na začiatku. Predtým, než sa nová liečba dostane k pacientom, bude potrebné jej účinnosť a bezpečnosť potvrdiť v klinických štúdiách.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy