Vedci vyvinuli revolučný liek „2 v 1“: Oslabuje nádorové bunky a dramaticky brzdí starnutie

V medicíne sa občas objaví liek, ktorý presiahne pôvodné očakávania. A presne to sa teraz deje pri rapalinku-1.

Vedci ho vyvinuli na boj s rakovinou, no počas výskumu si všimli ešte jeden pozoruhodný účinok. Bunky boli vďaka nemu vitálnejšie a starli pomalšie.

Jeden liek tak spája dve najdôležitejšie oblasti modernej biomedicíny: účinnú liečbu nádorov a hľadanie ciest k dlhovekosti.

Protirakovinový liek, ktorý môže predĺžiť život

Rapalink-1 patrí medzi takzvané inhibítory TOR novej generácie. TOR, z anglického Target of Rapamycin, predstavuje signálnu dráhu, ktorá reguluje rast a metabolizmus buniek. Prepojenie TOR s dĺžkou života ukazuje viacero modelov od kvasiniek po cicavce.

Vedci však zistili, že TOR sa vo veľkej časti nádorov správa hyperaktívne. Bunky s trvalo aktivovaným rastom sa delia agresívne, ignorujú kontrolné mechanizmy a vyhýbajú sa apoptóze, teda programovanej bunkovej smrti. Inhibítory TOR preto dávajú onkológom do rúk nástroj, ktorý môže znížiť rýchlosť rastu nádoru alebo zvýšiť citlivosť buniek na iné lieky.

Spomínaný rapalink-1 sa primárne vyvíja pre onkológiu, no tím z Queen Mary University of London sa naň rozhodol pozrieť trochu inak, uvádza Scitech Daily. Použil model kvasinky, ktorá napriek svojej jednoduchej stavbe kopíruje mnohé črty ľudských buniek a často sa používa pri výskume starnutia a rakoviny.

Výsledok bol prekvapujúci. Rapalink-1 v tomto modeli nielen spomalil rast buniek, ale zároveň predĺžil ich chronologickú dĺžku života, teda čas, počas ktorého zostali metabolicky aktívne a funkčné. V niektorých experimentoch sa účinok približoval rapamycínu, ktorý už výskumníci v tejto oblasti považujú za „zlatý štandard“ spomaľovania starnutia buniek.

Ako rapalink-1 predlžuje život buniek

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že rapalink-1 jednoducho „priškrtil“ TOR a tým predĺžil životnosť buniek. Pravda je však oveľa zaujímavejšia. Autori štúdie uvádzajú, že liek zapojil do hry skupinu enzýmov nazývaných agmatinázy.

Tieto enzýmy spracúvajú agmatín, látku odvodenú od aminokyseliny arginín. Pri ich činnosti vznikajú malé organické molekuly označované ako polyamíny, ktoré zohrávajú významnú úlohu v metabolizme buniek, ovplyvňujú stabilitu DNA, ako aj procesy recyklácie poškodených štruktúr.

Keď rapalink-1 utlmil signály cez TOR C1, bunky zvýšili aktivitu agmatináz, ktoré začali intenzívnejšie rozkladať agmatín a formovať polyamíny. Tieto produkty následne pomohli jemne doladiť aktivitu TOR tak, aby zostala v rozmedzí, ktoré podporuje dlhšiu životnosť buniek.

„Ukázali sme, že agmatinázy zohrávajú zásadnú úlohu v zdravom starnutí, a tým sme odhalili novú úroveň metabolickej kontroly nad TOR — takú, ktorá sa môže zachovať aj u ľudí,“ cituje portál Scitech Daily autora štúdie Dr. Charalamposa Rallisa. „Keďže agmatín vzniká vďaka strave a črevným mikróbom, tento výskum môže objasniť, ako výživa a mikrobióm ovplyvňujú proces starnutia,“ dodal.

Agmatín a arginín sa už dnes predávajú ako výživové doplnky, často v segmente fitness a kulturistiky. Dr. Rallis však upozorňuje, že agmatín môže priniesť prospech len za určitých podmienok.

„Pri užívaní agmatínu na podporu rastu alebo dlhovekosti by ste mali byť opatrní. Naše údaje ukazujú, že dopĺňanie agmatínu podporuje rast len vtedy, keď správne fungujú určité metabolické dráhy spojené s odbúravaním arginínu. Okrem toho agmatín neprináša vždy priaznivé účinky, pretože môže prispievať aj k niektorým ochoreniam,“ hovorí Dr. Rallis.

Rapalink-1 ešte čaká dlhá cesta, kým sa dostane do klinickej praxe mimo onkológie. Už teraz však ukazuje sľubný potenciál na predĺženie ľudského života.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking