Vedci zdvíhajú varovný prst: V obľúbenej pochúťke Slovákov sa množia baktérie, ktoré porážajú najsilnejšie antibiotiká

Morské plody patria vo svete aj u nás k vyhľadávaným pochúťkam, no každá zásielka kreviet, mušlí či tuniaka môže so sebou priviezť aj neviditeľného spolucestujúceho – baktériu nesúcu špecifický gén, ktorý neutralizuje kolistín, antibiotikum poslednej záchrany.

Hoci bola objavená v Spojených štátoch, problém rezistentných baktérii neobchádza ani Slovensko. Laboratórne tímy pri rutinných kontrolách opakovane zachytili baktérie rezistentné voči viacerým antibiotikám, vrátane kritického gentamicínu. Na tanieri sa tak okrem chutného sushi môže ocitnúť aj nebezpečný patogén.

Morské plody a rezistentné baktérie

Morské plody sa v štúdii predstavenej na ASM Microbe 2025 premenili na nečakaný rezervoár rezistentných baktérií. Vedúci projektu Issmat Kassem už dve desaťročia mapuje globálnu dynamiku antimikrobiálnej rezistencie a v aktuálnej práci rozšíril geografickú aj genetickú mapu rizík.

Jeho tím odobral vzorky z kreviet a mušlí zakúpených v ôsmich bežne navštevovaných supermarketoch v oblasti Atlanty. Vedci izolovali baktérie osídľujúce povrch dovážaných morských plodov a po podrobnom molekulárnom skríningu identifikovali niekoľko plazmidov (úsekov DNA) nesúcich gén mcr, ktorý dokáže neutralizovať antibiotikum kolistín.

Tieto plazmidy robia rezistenciu extrémne prenosnou, a to nielen v rámci jedného kmeňa, ale aj medzi úplne odlišnými druhmi, prostredníctvom tzv. horizontálneho prenosu.

Kolistín, objavený v 50. rokoch minulého storočia, lekári v USA dlhodobo odmietali pre jeho vysokú toxicitu voči obličkám a nervovému systému. Tento prístup však museli prehodnotiť po vzostupe takzvaných „superbaktérií“, ktoré vykazujú mimoriadnu odolnosť voči bežným antibiotikám.

Až do roku 2016 sa mnohí odborníci domnievali, že rezistencia voči kolistínu vzniká výlučne dedičným prenosom v rámci jedného bakteriálneho kmeňa. Objav plazmidového mcr však odhalil oveľa nebezpečnejší scenár – prenos naprieč rôznymi druhmi. Morské plody sa tak z kulinárskeho luxusu menia na potenciálnu cestu, ktorou sa rezistencia môže nenápadne dostať zo supermarketov až do nemocníc.

„Naše jedlo pochádza z rôznych kútov sveta,“ cituje Kassema portál Earth. „Ak si dnes zájdeš na obed, môžeš mať na tanieri suroviny zo šiestich, siedmich či ôsmich krajín. „ Takéto zložité dodávateľské reťazce umožňujú skrytý pohyb mikróbov. „Niektoré krajiny nepresadzujú prísne pravidlá pri používaní antibiotík v živočíšnej výrobe, takže dovážané potraviny môžu prenášať rezistentné baktérie.“

Slovenské sushi pod mikroskopom

Štúdia publikovaná v časopise Foods skúmala rozsah antibiotickej rezistencie v sushi, poke a chladených morských plodoch ponúkaných v bratislavských reštauráciách a supermarketoch. Výskumný tím počas letných mesiacov izoloval niekoľko vzoriek a každú podrobil kultivačnej aj molekulárnej analýze.

Celková mikrobiálna kontaminácia kolísala v rozmedzí 0,6 do 5,1 log CFU na gram, pričom vrchol nastal uprostred horúcich dní, keď sa baktérie rozmnožovali najrýchlejšie.

Najpočetnejšiu skupinu tvorili enterokoky. Vedci ich identifikovali v 74 % vzoriek sushi, vo všetkých poke miskách a v 62 percentách chladiacich produktov. V praxi to znamená, že takmer každý druhý tanier priniesol konzumentovi aj mikroskopickú dávku potenciálne patogénnych baktérií.

Pri testovaní citlivosti na antibiotiká dominovala rezistencia voči ampicilínu, ktorú vykazovalo až 84 % vzoriek. Menšie, ale stále znepokojivé skupiny baktérií vzdorovali tetracyklínu (16 %) a gentamicínu (13 %).

Medzi rodmi prevládali Enterobacter, Klebsiella, E. coli, Raoultella, Serratia a Kluyvera. Tieto baktérie prirodzene osídľujú vodné prostredie či črevný trakt. Ich rezistentné kmene však dokážu vyvolať infekcie močových ciest alebo dýchacích ciest, predovšetkým u pacientov so zníženou imunitou.

Autori štúdie zdôrazňujú, že letné mesiace zvyšujú mikrobiologické riziko. Vyzývajú preto majiteľov gastroprevádzok k prísnejším kontrolám chladenia a dôslednému dodržiavaniu hygienických protokolov. Konzumácia bez zbytočných časových odstupov a overenie pôvodu morských plodov znižujú pravdepodobnosť, že multirezistentné baktérie nájdu nového hostiteľa.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking