Vedcom sa podarilo vyliečiť rakovinu a zastaviť jej návrat  u myší pomocou malých kovových častíc z medi

Prestížny vedecký nemecký časopis Angewandte Chemie International Edition píše o prelomovom objave. Vedcom sa podarilo vyliečiť rakovinu – a zastaviť jej návrat – u myší pomocou malých kovových častíc vyrobených z medi.

V experimente skupine laboratórnych myší s rakovinou odborníci injektovali špeciálne vytvorené častice oxidu medi. Oxid meďnatý je odvodený od medi a kyslíka a vedci z neho urobili nanočastice – stokrát tenšie ako ľudský vlas.

Injektovali ho priamo do nádorov a to v rovnakom čase, keď myšiam dali aj  účinnú liečbu – imunoterapiu. A výsledok? Rakovina zmizla a  keď sa rakovinové bunky opäť injektovali do tela zvierat, imunitný systém ich okamžite zničil.

Ďalším krokom má byť uskutočnenie tejto štúdie na ľuďoch, pričom vedci dúfajú, že liečba nahradí pre organizmus veľmi vyčerpávajúcu chemoterapiu a to v prípade až 60 % druhov rakovín.

zdroj: ilustračná, unsplash.com

„Ak by sme prijímali oxidy kovov vo veľkých množstvách, mohli by byť nebezpečné,“ uviedli profesor Stefaan Soenen a Dr. Bella Manshian z univerzity KU Leuven v Nemecku, ktorí na štúdii spolupracovali. „Ale v nanomateriáli a pri kontrolovaných, bezpečných koncentráciách môžu byť skutočne prospešné.“

Profesor Soenen dodal: „Pokiaľ viem, je to prvýkrát, kedy sa oxidy kovov používajú na účinný boj proti rakovinovým bunkám s dlhotrvajúcimi imunitnými účinkami v živých organizmoch. Ako ďalší krok chceme vytvoriť ďalšie kovové nanočastice a zistiť, ktoré častice ovplyvňujú, aké typy rakoviny.“

Myši, ktoré boli súčasťou štúdie mali rakovinu pľúc a čriev. Oxid meďnatý však môže podľa vedcov pôsobiť aj na formy rakoviny prsníka a vaječníkov.

zdroj: ilustračná, unsplash.com

Je známe, že kovy sú jedovaté pre živé bunky a spôsobujú ich fyzické poškodenie, ako aj narušenie DNA a zastavenie ich reprodukcie. To je jeden z dôvodov, prečo je znečistenie ovzdušia pre ľudí tak škodlivé a prečo môže vystavenie sa olovu spôsobiť vážne choroby.

Profesor Soenen dodal: „Nanomedicína je v USA a Ázii na vzostupe, ale Európa zaostáva. Pokročiť v tejto oblasti je výzvou, pretože lekári a inžinieri často hovoria iným jazykom.“

„Potrebujeme viac interdisciplinárnej spolupráce, aby sme si mohli navzájom lepšie rozumieť a stavať na vzájomných znalostiach.“

Vedci KU Leuven spolupracovali s odborníkmi z univerzity v Brémach, Leibnizského ústavu materiálového inžinierstva a univerzity v Ioannine v Grécku.

Čítaj viac: Prelomový úspech lekárov v Brne. Ako prví v strednej Európe mužovi s rakovinou geneticky upravili biele krvinky