VEĽKÉ POROVNANIE: Životné minimum sa zvyšuje na 284,14 eura. Pozri si kompletný prehľad nových dávok

Od 1. júla 2025 vstupuje do platnosti každoročná valorizácia životného minima. Hoci ide o technickú zmenu, ktorá sa odohráva automaticky podľa zákona, má reálny vplyv na tisíce slovenských domácností. Suma životného minima totiž ovplyvňuje výšku viacerých dávok, ktoré štát poskytuje v rámci systému sociálnej ochrany.

V našom veľkom prehľade vysvetlíme, čo presne je životné minimum, aké sú nové sumy dávok po jeho zvýšení, a čo to znamená v praxi pre jednotlivcov, rodiny, rodičov i ľudí v hmotnej núdzi.

Čo je životné minimum a prečo sa zvyšuje?

Životné minimum je zákonom stanovená suma, ktorú štát uznáva ako minimálny mesačný príjem nevyhnutný na základné životné potreby človeka. Slúži ako výpočtový základ pre viacero dávok, ktoré od neho priamo alebo nepriamo závisia. Každý rok sa k 1. júlu upravuje podľa vývoja cien tovarov a služieb – inak povedané, štát týmto spôsobom reaguje na stúpajúcu infláciu a zvyšovanie nákladov na život.

V roku 2025 sa životné minimum zvyšuje o 3,7 %, čo je nárast, ktorý výraznejšie prekonáva minuloročné zvýšenie na úrovni 1,9 %. Dôvodom je rastúca inflácia, ktorá sa dotýka aj nízkopríjmových skupín obyvateľstva. Vláda preto pristúpila k valorizácii podľa výpočtového vzorca, ktorý je súčasťou zákona.

Po novom bude životné minimum pre jednu plnoletú osobu predstavovať sumu 284,14 eura, čo je nárast oproti predchádzajúcej sume 273,99 eura. Ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú osobu, suma stúpne z 191,14 na 198,23 eura. V prípade nezaopatreného dieťaťa alebo zaopatreného neplnoletého dieťaťa sa životné minimum zvyšuje zo 125,11 na 129,75 eura.

Separova treska NEVIEM čelí kritike, označili ju za prebalený produkt. Firma sa bráni (EXPERTI)

Ako sa zvýšenie dotkne dávky v hmotnej núdzi

Dávka v hmotnej núdzi je určená osobám a domácnostiam, ktorým ich príjem nestačí na zabezpečenie životného minima. Zvýšenie základnej sumy životného minima automaticky zvyšuje aj túto dávku. Od 1. júla 2025 bude jednotlivcovi patriť namiesto doterajších 86,50 eura už 89,70 eura mesačne.

Spolu s touto dávkou sa valorizujú aj ďalšie súvisiace príspevky. Ochranný príspevok, ktorý štát vypláca napríklad v prípade choroby, poberania dôchodku či tehotenstva, stúpne z 88,40 na 91,70 eura mesačne. Rovnako sa navyšuje aj aktivačný príspevok, ktorý sa poskytuje ľuďom zapojeným do programov aktivačných prác alebo do rekvalifikácie.

Ak má osoba v hmotnej núdzi nezaopatrené dieťa, prislúcha jej aj príspevok na dieťa, ktorý sa zvyšuje z doterajších 24,20 na 25,10 eura.

Príspevok na bývanie bude vyšší

Ďalšou dávkou, ktorá je naviazaná na životné minimum, je príspevok na bývanie. Ten slúži na úhradu časti nákladov na bývanie pre domácnosti, ktoré poberajú dávku v hmotnej núdzi. Výška tohto príspevku sa odvíja od počtu osôb v domácnosti.

Od júla sa príspevok pre jednočlennú domácnosť zvyšuje z rovných 97 na 100,60 eura mesačne. V prípade dvojčlennej domácnosti ide o zvýšenie z 164,70 na 170,80 eura. Trojčlenné domácnosti si polepšia z 209 na 216,70 eura a štvorčlenné z 253,30 na 262,70 eura. Ak má domácnosť päť a viac členov, príspevok na bývanie sa zvyšuje z 297,40 na 308,40 eura.

Daňový bonus na dieťa sa nemení

Daňový bonus na dieťa nie je naviazaný priamo na životné minimum, no aj napriek tomu si zaslúži pozornosť, keďže je dôležitou súčasťou podpory rodín. Od 1. januára 2025 platia nové pravidlá. Na dieťa mladšie ako 15 rokov si rodič môže uplatniť daňový bonus vo výške 100 eur mesačne, na dieťa od 15 do 18 rokov je bonus 50 eur mesačne.

Uplatnenie daňového bonusu má však svoj strop, ktorý je limitovaný podľa percenta z čiastkového základu dane. Pri jednom dieťati je to 29 %, pri dvoch 36 %, pri troch 43 %, a postupne až po hranicu 64 % pre šesť a viac detí. Pre vysokopríjmových rodičov však platí, že daňový bonus sa znižuje a pri príjme nad približne 3 600 eur mesačne zaniká úplne.

Prídavok na dieťa zostáva nezmenený

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorú dostáva každý rodič na nezaopatrené dieťa bez ohľadu na výšku príjmu. Od júla 2025 zostáva jeho výška nezmenená a naďalej bude predstavovať 60 eur mesačne. Okrem toho platí aj jednorazové zvýšenie prídavku o 110 eur v mesiaci, keď dieťa prvýkrát nastúpi do prvého ročníka základnej školy.

Ani rodičovský príspevok sa nezvyšuje

Rodičovský príspevok síce nie je priamo viazaný na životné minimum, no často sa mýli s ostatnými dávkami. Preto ho zaraďujeme do nášho prehľadu. Výška príspevku závisí od toho, či rodič predtým poberal materské alebo nie.

Ak áno, štát mu vypláca rodičovský príspevok vo výške 482,30 eura mesačne. V prípade, ak materské nepoberal, príspevok je nižší, konkrétne 351,80 eura mesačne. Ak ide o viac súčasne narodených detí, príspevok sa navyšuje o 25 % na každé ďalšie dieťa.

Praktický prehľad zmien v číslach

Zvýšenie životného minima a naviazaných dávok prináša konkrétne zmeny v mesačných rozpočtoch domácností. V prípade základnej sumy pre jednu plnoletú osobu ide o nárast o 10,15 eura. Ľudia v hmotnej núdzi si v súčte so súvisiacimi príspevkami prilepšia o niekoľko eur mesačne. Rodiny s viacerými členmi pocítia zmenu najmä v príspevku na bývanie.

Zmeny, ktoré nadobúdajú účinnosť od 1. júla 2025, môžu v niektorých prípadoch zmeniť aj nárok na dávky. Preto sa odporúča, aby si ľudia, ktorí sa ocitnú v náročnej finančnej situácii, overili svoju situáciu na príslušnom úrade práce alebo na webe Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Valorizácia nie je dar, ale ochranný mechanizmus

Zvýšenie životného minima od 1. júla 2025 opäť raz ukazuje, aký krehký a pomerne pomalý je slovenský systém sociálnej ochrany. Samotná valorizácia o 3,7 % síce presne kopíruje zákonný vzorec a zohľadňuje rast cien v hospodárstve, no realita ľudí odkázaných na tieto dávky je podstatne tvrdšia. Pre mnohé nízkopríjmové domácnosti ide len o nevyhnutné dobiehanie inflácie, nie o skutočné zlepšenie životnej úrovne.

Životné minimum je vo svojej podstate štatistický ukazovateľ. Slúži ako referenčný rámec, nie ako garantované životné podmienky. Zvýšenie tejto sumy automaticky zvyšuje niektoré dávky, no stále sa pohybujeme v pásmach, ktoré pre veľkú časť obyvateľstva predstavujú len základné prežitie, nie dôstojné podmienky pre život.

Tento „index sociálnej minimálnosti“ je teda v skutočnosti len poistkou proti totálnemu prepadnutiu sa pod hranicu chudoby. Nie je nástrojom sociálnej mobility, ale bariérou proti úplnému vylúčeniu.

Rodičovský príspevok, ktorý sa nezvýšil, alebo stagnujúci prídavok na dieťa, to jasne potvrdzujú. Valorizované sú len tie dávky, ktoré sú explicitne naviazané na životné minimum, zatiaľ čo iné, hoci rovnako citlivé, zostávajú bez zmeny.

Z pohľadu štátneho rozpočtu ide o relatívne nízku položku, no z pohľadu príjmov domácností to často predstavuje rozdiel medzi tým, či bude na konci mesiaca zaplatený nájom alebo faktúra za elektrinu. Ekonomicky vzaté, ide o klasický prípad „indexácie“ – teda automatickej úpravy hodnôt podľa rastu cien. Takýto nástroj je nevyhnutný v každom štáte s aspoň základnými ambíciami na zachovanie sociálnej stability.

Otázka, ktorú si však musíme klásť, nie je len tá, či sa valorizácia uskutočnila korektne. Musíme sa pýtať, či výška životného minima zodpovedá realite dnešných cien. Odpoveď je znepokojivá – nie, nezodpovedá. Minimálne v mestách, kde náklady na bývanie aj potraviny prevyšujú celoštátne priemery, prestáva mať tento ukazovateľ reálnu výpovednú hodnotu.

Ak má teda valorizácia zostať účinným nástrojom ochrany pred chudobou, musí byť doplnená o širšie reformy, ktoré zohľadnia reálne výdavky domácností, regionálne rozdiely a predovšetkým – dôstojnosť života. Pretože práve tá by mala byť v centre každého moderného sociálneho systému. Nie výpočet na papieri, ale konkrétna schopnosť človeka žiť, nie iba prežívať.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska