„Eurofondové dotácie ovládli mafiánske skupiny,” tvrdí predseda NKÚ Andrassy. Riadi Slovensko mafia?

Dírerov filter: Ľubomír Andrassy

Stámiliónové zlyhania, prehlbujúca sa nedôvera verejnosti v štátne orgány a pocit beztrestnosti, ktorý prerastá celým systémom. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (NKÚ) Ľubomír Andrassy v relácii Bez filtra otvorene pomenoval hlbokú krízu, do ktorej sa Slovensko prepadáva. V rozhovore vysvetlil, prečo sa kontrolné zistenia často končia bez trestnoprávnych dôsledkov a prečo hovorí o cielenom rozklade kontrolných mechanizmov a prenikaní sofistikovaných mafiánskych štruktúr do riadenia štátu.

Zlyhania pri EXPO Osaka a syndróm beztrestnosti

Relácia otvorila tému nedávnych zistení NKÚ pri organizácii svetovej výstavy EXPO v japonskej Osake. Predseda NKÚ pripomenul, že kontrolóri evidujú státisíce eur neefektívne a neoprávnene vynaložených prostriedkov, ako aj miliónové výdavky na projektovú dokumentáciu k pavilónu, ktorý sa napokon vôbec nestaval.

Podľa Ľubomíra Andrassyho nejde o izolovanú udalosť. Úrad totiž na takmer identické systémové pochybenia upozorňoval už pred štyrmi rokmi pri kontrole výstavy EXPO v Dubaji. To, že štátne inštitúcie zopakovali rovnaké chyby, považuje za priamy dôsledok ignorácie kontrolórskych záverov a hlboko zakoreneného pocitu beztrestnosti.

„Mnoho ľudí v štátnych pozíciách si myslí, že tak ako sa spravodlivosti v minulosti vyhli iní, spravodlivosť má zaslepené oči a vyhnú sa jej aj oni. Nie je to individuálne zlyhanie, je to zlyhanie zle nastaveného systému, ktorý takéto plytvanie umožňuje,“ zdôraznil šéf kontrolórov.

Pri kontrole výstavy v Osake navyše inštitúcie – konkrétne organizácia Slovakia Travel – odmietli kontrolórom predložiť účtovné doklady o tom, komu boli kupované letenky či hradené ubytovanie v Japonsku. Andrassy to vníma ako cielené zatajovanie dôkazov pred orgánmi činnými v trestnom konaní.

Systémová degradácia kontroly a zlyhania v trestnom konaní

NKÚ vykonáva svoje audity ex-post – teda spätne, často s odstupom dvoch až troch rokov. Nie je vyšetrovacím orgánom, políciou ani prokuratúrou. Ak kontrolóri odhalia podozrenia z trestnej činnosti, ich povinnosťou je odstúpiť zistenia orgánom činným v trestnom konaní. Tam sa však celý proces neraz zastaví.

Andrassy v rozhovore pripomenul prípady darovania vojenskej techniky na Ukrajinu, nákupov vakcín počas pandémie či sporných krokov okolo priemyselného parku na východnom Slovensku. Vo viacerých z nich bolo NKÚ oznámené, že sa skutok nestal alebo sa vyšetrovanie neposunulo.

Za kľúčový problém považuje šéf NKÚ to, že na Slovensku niekto dlhodobo a cielene degraduje a rozvracia nástroje vnútornej kontroly. Ak vnútorná kontrola v štátnych inštitúciách nefunguje, prevencia proti korupcii a podvodom klesá na bod mrazu. Vzniká tak priestor, v ktorom si záujmové skupiny dokážu nájsť cestu, ako obísť pravidlá, vyšetrovateľov i súdy.

Riadi Slovensko mafia?

Na priamu otázku moderátora, či Slovensko riadi mafia, Ľubomír Andrassy odpovedal opisom modernej podoby tohto fenoménu. Dnes už podľa neho nejde o mafiu 90. rokov, ktorá strieľala ľudí na uliciach.

„Dnes mafiánske skupiny pracujú veľmi sofistikovane. Sú súčasťou procesov rozhodovania a spravovania krajiny. Najhorší stav nastáva vtedy, keď sa tieto skupiny dostávajú do bezpečnostných zložiek štátu, do priestoru orgánov činných v trestnom konaní a do súdnictva.“

Najvýraznejšie sa tento mechanizmus podľa Andrassyho prejavil pri čerpaní eurofondov. Výrok, že celý systém eurofondových dotácií ovládli eurofondové mafiánske skupiny, podložil skúsenosťami s kauzami okolo Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) aj parazitovaním na kritickej infraštruktúre, akou je dodávka pitnej vody na východnom Slovensku.

Namiesto toho, aby boli odhalenia NKÚ vnímané ako memento na nápravu, zodpovední politici a funkcionári často reagujú spochybňovaním kontrolórov a samotnej inštitúcie.

Šedá ekonomika a hrozba rezignácie

Andrassy v závere voľne dostupnej časti relácie varoval pred najväčším rizikom: pred strachom a spoločenskou rezignáciou. „Najhoršie by bolo, ak by nás tieto skupiny zatlačili do kúta a vyvolali v nás strach či rezignáciu. Rezignácia je presne to, čo by si tieto skupiny želali. Ešte lepšie by potom ovládali verejné a európske financie a slovenský národ by tancoval tak, ako oni pískajú.“

Na otázku, či sa po všetkých týchto otvorených vyjadreniach nebojí o svoju osobnú bezpečnosť, odpovedal predseda NKÚ jednoznačným „Nie“. Podľa údajov NKÚ sa v slovenskej šedej ekonomike ročne točí 15 až 17 miliárd eur, čo predstavuje zhruba 12 až 13 % HDP. Ak by štát dokázal dôslednou kontrolou a bojom proti podvodom vybrať na daniach a odvodoch len časť týchto peňazí, štátna kasa by získala 4 až 5 miliárd eur ročne navyše. Vláda by tak nemusela siahať po drastických konsolidačných balíčkoch, ktoré v konečnom dôsledku zaplatia bežní občania.

Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami o aktuálnej spoločenskej situácii sleduj aj ďalšie epizódy relácie DÍREROV FILTER.