„Fico za únos Vietnamca Kaliňákovi vynadal,” hovorí novinárka Tódová, Kaliňák na ňu vraj žalobu nepodá

Dírerov filter: Monika Tódová

Kauza zavlečenia vietnamského občana Trinh Xuan Thanha z leta 2017 patrí medzi najvážnejšie medzinárodné incidenty v novodobých dejinách Slovenska. Do štúdia relácie Dírerov filter prišla investigatívna novinárka a komentátorka Denníka N Monika Tódová, ktorá o celom prípade napísala rozsiahlu knihu s názvom Únos Vietnamca.

Monika Tódová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Do profesionálnych médií vstúpila už počas vysokoškolského štúdia v roku 2001, kedy začala pracovať v domácom spravodajstve denníka SME. Po vstupe finančnej skupiny Penta do vydavateľstva v roku 2014 patrila k novinárom, ktorí na protest odišli a založili nezávislý Denník N. Počas svojej novinárskej dráhy získala viacero Novinárskych cien a nominácií, pričom pre otváranie citlivých tém a rozkrývanie korupcie opakovane čelí útokom politikov, dezinformačnej scény či vplyvných aktérov z prostredia biznisu. V roku 2025 vydala s politickým komentátorom Mariánom Leškom knižný bestseller Ficokracia a v týchto dňoch prichádza na pulty kníhkupectiev jej nová publikácia mapujúca práve únos vietnamského manažéra z Nemecka cez Bratislavu až do Hanoja.

V relácii podrobne priblížila pozadie vzniku knihy, fungovanie vyšetrovania, dôvody pretrvávajúcej nečinnosti slovenských orgánov, ale aj to, prečo podľa nej Robert Kaliňák nikdy nepodá na súd žalobu.

Zlom prišiel vo Vietname: Kaliňákova drzosť odštartovala knihu

Myšlienka spracovať celý prípad do komplexnej knižnej podoby nevznikla zo dňa na deň. V redakcii Denníka N ju dlhší čas prehováral šéfredaktor Matúš Kostolný. Tódová sa však do písania nehrnula, odrádzala ju denná novinárska operatíva aj pocit, že nie je typickou knižnou autorkou.

Definitívny impulz napokon priniesla oficiálna zahraničná cesta Roberta Kaliňáka do Vietnamu, ktorú absolvoval už ako minister obrany. Priamo pri vystupovaní z vládneho špeciálu ho totiž na letisku vítal Quang Le Hong – niekdajší poradca premiéra Roberta Fica a kľúčová postava celej operácie, ktorá po únose náhle zmizla zo Slovenska. „Zrazu ten Kaliňák na drzovku sa tam s ním víta v tom Vietname, s hlavným podozrivým z toho únosu. Povedala som si, že to je taká drzosť a také poníženie všetkých tých ochrankárov, ktorých do toho zatiahol, že ma to tak naštvalo, až som si povedala: idem sa pustiť do tej knihy,“ vysvetľuje Tódová moment, ktorý ju prinútil začať systematicky písať.

Kontrast s Nemeckom: Dve vyšetrovacie vetvy uviaznuté v spánku

Zatiaľ čo nemecká polícia, prokuratúra a súdy prípad dôsledne vyšetrili a dvoch páchateľov právoplatne odsúdili, na Slovensku vyšetrovanie dlhé roky prešľapuje na mieste. Formálne sú síce otvorené dve línie – jedna na policajnej inšpekcii rieši samotné zavlečenie a druhá na ÚBOK-u korupčnú stránku veci, no podľa novinárky prípad fakticky hibernuje. Orgány činné v trestnom konaní opakovane opakujú rovnaké formulácie o čakaní na pomoc zo zahraničia, hoci je zrejmé, že komunistický Vietnam žiadne kompromitujúce materiály neposkytne.

Jediný reálny posun nastal v rokoch 2022 až 2024 za vedenia policajného prezidenta Štefana Hamrana. Vtedajší vyšetrovací tím podrobne a nanovo vypočul desiatky svedkov vrátane ochrankárov, pilotov, letušiek a zamestnancov ministerstva vnútra. Policajti podľa Tódovej odviedli obrovský kus práce a prípad prakticky objasnili, čo vyústilo do obvinenia niekoľkých osôb. Zásahom prokuratúry však bolo toto obvinenie po troch týždňoch zrušené. Zásadnú brzdu podľa nej zohral generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý robil všetko pre to, aby kauza nepokračovala k spravodlivému rozsudku.

Korupčné pozadie a medzinárodná blamáž

Na otázku, prečo by mala slovenská vláda či minister vnútra pomáhať vietnamskému autoritárskemu režimu unášať jeho vlastného občana, ponúka novinárka jednoznačnú odpoveď. Slovenská republika ako štát z tejto operácie nemala absolútne žiadny zisk – do krajiny neprišli žiadne masívne vietnamské investície a ekonomickým partnerom číslo jeden pre nás zostáva Nemecko.

Jediným logickým motívom preto vraj zostáva osobný korupčný záujem. V minulosti sa preverovali podozrenia z úplatkov v podobe dovolenkových rezortov, finančnej hotovosti či podielov v ázijských firmách. Vzhľadom na diktatúrny charakter vietnamského režimu je však nemožné získať oficiálne bankové či majetkové záznamy. Robert Kaliňák mal mimoriadne blízke vzťahy s vtedajším ministrom vnútra To Lamom (dnes prezidentom Vietnamu), s ktorým bola údajne akcia pripravená.

Dôsledkom vraj bolo nielen podvedenie poľských úradov falošnými tvrdeniami o prítomnosti ministra na palube kvôli preletu, ale predovšetkým obrovská strata dôvery u nemeckých partnerov, v ktorých očiach Slovensko na dlhé roky kleslo na úroveň nespoľahlivej a podriadenej krajiny.

Fico Kaliňákovi vynadal, žaloba by bola fiaskom

Tódová v knihe rozlišuje medzi zodpovednosťou celej vlády a konkrétnymi jednotlivcami. Zo zistení vyšetrovania vyplýva, že premiér Robert Fico o únose vopred nevedel. Informácie zo spisu naznačujú, že keď sa incident prevalil, Fico Kaliňákovi tvrdo vynadal. Následne mu však vraj pomohol celý škandál politicky zahladiť.

Zaujímavým momentom zostáva otázka právnej dohry voči médiám. Keď Monika Tódová začala v roku 2018 o kauze publikovať, Robert Kaliňák sa jej aj redakcii vyhrážal súdnymi spormi. Do dnešného dňa však nepodal ani jedinú žalobu. Podľa autorky žiadna žaloba nepríde ani po vydaní knihy: „Určite nepodá žiadnu žalobu Robert Kaliňák, pretože vie, že by ten súd prehral. To by bolo fiasko preňho a do toho on nepôjde. Zase je taký inteligentný, že si to vie spočítať.“

Autokratické sklony a vzťahy s médiami

V závere otvorenej časti rozhovoru novinárka vysvetlila aj to, prečo vraj vládna strana Smer-SD čoraz otvorenejšie inklinuje k východným autoritárskym režimom. Ide podľa nej o pragmatické hľadanie spojencov – západné demokratické inštitúcie a právne štáty totiž politikom podozrivým z ekonomickej či korupčnej kriminality žiadne krytie neposkytnú.

Taktiež odmietla predstavu, že by sa premiér Fico vo vzťahu k novinárom v priebehu rokov zásadným spôsobom zmenil. Chlad, odstup a vulgárne reakcie voči kritickým médiám prejavoval už v minulosti. Zásadný rozdiel je dnes najmä v dosahu sociálnych sietí, ktoré politikom umožňujú útoky na novinárov dramaticky zosilňovať, budovať z nich terče a obchádzať priamu konfrontáciu s faktami.

Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami o aktuálnej spoločenskej situácii sleduj aj ďalšie epizódy relácie DÍREROV FILTER.