Najlepšia diéta je tá, ktorú dokážete dodržiavať. Výživový poradca vysvetľuje prečo

Prednáška s výživovým poradcom: Norbert Gaburják

Z jedálnička vyraďujeme sacharidy, bojíme sa výkyvov krvného cukru a nakupujeme doplnky výživy, ktoré nám sľubujú lepšie zdravie či výkon. Výživa sa pritom môže zmeniť na nekonečný zoznam zákazov a pravidiel, v ktorom sa človek ľahko stratí. Podľa odborníka na výživu, ktorý sa tejto téme venoval v prednáške COREX, však často prikladáme priveľký význam detailom a prehliadame to podstatné.

Jedna z jeho najvýraznejších myšlienok znie: „Zdravé a nezdravé jedlo neexistuje.“ Nejde o odporúčanie stravovať sa bez obmedzení. Pointou je, že jedno jedlo nedokáže rozhodnúť o kvalite celého jedálnička. Prednáška sa venuje aj známym mýtom o cukre, hlade a kalorickom deficite či tomu, ktoré suplementy môžu mať skutočný význam.

Schudol 12 kilogramov aj pri jedálničku plnom sladkostí

Predstavte si človeka, ktorý sa rozhodne schudnúť, no jeho jedálniček tvorí len niekoľko druhov potravín vrátane čipsov, sušienok a sladkostí. Znie to ako recept na neúspech, no práve takýto príklad prednášajúci využíva na vysvetlenie významu energetickej bilancie.

Americký profesor Mark Haub počas experimentu známeho ako Twinkie diet jedol výrazne obmedzený výber potravín a za desať týždňov schudol približne 12 kilogramov. Prednášajúci pripomína aj zmeny v niektorých sledovaných zdravotných ukazovateľoch, ktoré počas experimentu zaznamenali.

Neznamená to, že podobný jedálniček je zdravý alebo vhodný na dlhodobé stravovanie. Samotný rečník upozorňuje, že takýto spôsob stravovania neodporúča. Príklad má ilustrovať, že pri chudnutí zohráva zásadnú úlohu kalorický deficit a že potravinu nemožno hodnotiť bez širšieho kontextu.

Glykemický index nie je univerzálnym meradlom zdravia

Ďalšou témou je glykemický index, podľa ktorého ľudia často rozdeľujú potraviny na dobré a zlé. Vysoké hodnoty si spájajú s nezdravým jedlom, nízke zasa s lepšou voľbou. Takéto zjednodušenie však môže viesť k nesprávnym záverom.

Prednášajúci poukazuje na to, že vyšší glykemický index môžu mať aj potraviny, ktoré bežne považujeme za zdravé, zatiaľ čo niektoré jedlá s vysokým obsahom tuku dosahujú nižšie hodnoty. Samotné číslo preto podľa neho nestačí na posúdenie kvality jedla.

Podobne spochybňuje rozšírenú predstavu, že rýchly vzostup a následný pokles krvného cukru automaticky spôsobujú hlad. Vysvetľuje to na príkladoch výskumov, ktoré skúmali vplyv glykémie a očakávaní človeka na vnímanie hladu. Do hry totiž vstupuje viac faktorov než jediný ukazovateľ.

Aj očakávania môžu ovplyvniť pocit hladu

Zaujímavú súvislosť ukazuje experiment s mliečnym kokteilom, v ktorom účastníci dostali rovnaký nápoj, no pri jednotlivých návštevách laboratória im o ňom povedali odlišné informácie. Raz mal pôsobiť ako kaloricky výdatný kokteil, inokedy ako ľahká diétná alternatíva.

Výskumníci pritom sledovali aj grelín, hormón spájaný s pocitom hladu. Podľa opisu prednášajúceho sa hormonálna reakcia líšila aj v závislosti od toho, čo účastníci očakávali.

Príklad má ukázať, že vnímanie jedla nie je len otázkou jeho zloženia. Svoje miesto majú aj psychika a očakávania. Neznamená to, že hlad je iba v hlave, ale že pri jeho vysvetľovaní nemusí stačiť jediná premenná.

Suplementy, ktoré sľubujú veľa, nemusia priniesť výsledky

Osobitnú časť prednášky tvorí kritika trhu s doplnkami výživy. Rečník upozorňuje, že marketing často pracuje so strachom, neistotou a emóciami. Spotrebiteľ môže nadobudnúť pocit, že potrebuje celý rad produktov, aby podporil zdravie alebo napravil údajné nedostatky.

Pri tvrdení, že 99,97 percenta suplementov nefunguje, však sám dodáva, že toto číslo si „vycucal z prsta“. Ide teda o zámerne provokatívnu poznámku, nie o výsledok výskumu. Jeho hlavnou myšlienkou je, že doplnky sa oplatí vyberať kriticky a nekupovať ich len na základe sľubov.

Medzi látky, ktorým sa venuje podrobnejšie, patria kreatín, kofeín a elektrolyty. Spomína aj horčík, vitamín D a omega-3 mastné kyseliny. Ich význam však závisí od konkrétneho človeka, jeho stravy a situácie.