Vidia ťa v zahra­ni­čí ako ces­to­va­te­ľa, ale­bo len turis­tu?

Martina Ditrichová / 27. júla 2016 / Zaujímavosti

Leto je v už plnom prú­de a všet­ci sa sna­ží­me vypad­núť aspoň na chví­ľu z kaž­do­den­nej ruti­ny, či už doma ale­bo v prá­ci.

Kaž­dý si pod poj­mom dovo­len­ka pred­sta­ví­me nie­čo iné. Nie­kto sa vidí na plá­ži s drin­kom v ruke, iný zas s ruk­sa­kom a mapou na nezná­mom mies­te otvo­re­ný dob­ro­druž­stvu. Jeden potre­bu­je mať zabo­oko­va­ný hotel pár týž­dňov dopre­du, iný ide na blind. Nie­kto je turis­ta a nie­kto ces­to­va­teľ…

1

Píšeš si zoznam vecí na dovo­len­ku ešte týž­deň pred odcho­dom, aby sa nesta­lo, že tvo­je obľú­be­né trič­ko bude špi­na­vé, ale­bo nahá­džeš do taš­ky to, čo zba­dáš v skri­ni ako prvé tes­ne pred odjaz­dom? Stre­su­ješ sa a noc pred odjaz­dom ani nespíš od vzru­še­nia, ale­bo si ani nevšim­neš, že sa vlast­ne nie­kam pre­sú­vaš?

Ja sa musím pri­znať, že som typ čís­lo 2. Nám sa záro­veň bež­ne stá­va, že si veľa vecí zabud­ne­me. Na dru­hej stra­ne, postu­pom času sa už tak vytré­nu­je­me v našej tech­ni­ke, že bale­nie je vyso­ko efek­tív­ne, rých­le, bez stre­su a dokon­ca aj tie ponož­ky, kto­ré sme bež­ne nechá­va­li doma, neza­bud­ne­me zba­liť. Je ale vhod­né, keď ces­tu­je­me s typom 1, kto­rý má všet­ko, dokon­ca aj do záso­by, a v prí­pa­de potre­by rád poži­čia…

2

Booku­ješ sta­rost­li­vo hote­ly a sedad­lá s dosta­toč­ným pred­sti­hom, aby si dostal to naj­lep­šie za výhod­nú cenu, ale­bo sa neor­ga­ni­zo­va­ne pre­sú­vaš z mies­ta na mies­to? Tu sa opla­tí byť zod­po­ved­ný a rie­šiť veci v pred­sti­hu, ak je to mož­né. A pokiaľ ces­tu­ješ bez­plá­no­vi­te, tre­ba mať aspoň „hubu“ a nebáť sa vypý­tať si to naj­lep­šie. Mne sa v zahra­ni­čí osved­či­lo (samoz­rej­me zále­ží od kra­ji­ny a jed­not­liv­cov), že ti veľ­mi radi vyj­dú v ústre­ty, pokiaľ môžu. Sta­čí sa opý­tať.

33

3

Si tra­di­ci­ona­lis­ta, ale­bo rád expe­ri­men­tu­ješ? Keď tie­to dva typy ľudí ces­tu­jú spo­lu, je to pohro­ma. Prvý typ chce spoz­ná­vať, ochut­ná­vať, zaží­vať. Ten dru­hý sa to sna­ží pre­žiť a cítiť sa čo naj­viac „doma“ — zle zle. Ako sa hovo­rí, svet spoz­náš až za hra­ni­cou svo­jej kom­fort­nej zóny. A na to, aby si z nej vyšiel, nesta­čí iba ísť do zahra­ni­čia. Tre­ba sa s tým zmie­riť.

Jas­né, chá­pem, že v nie­kto­rých kra­ji­nách robia fakt hnus­nú kávu a vte­dy je Star­bucks ako dar z nebies, ale aby si vedel, že tam majú hnus­nú kávu, musíš ju naj­skôr ochut­nať. Tu nie je o čom pole­mi­zo­vať, typ č. 2 to robí zle. Spoz­ná­vať roz­lič­né zvy­ky a kul­tú­ry je neuve­ri­teľ­ne obo­ha­cu­jú­ce, bez ohľa­du na to či tvoj koneč­ný dojem bude pozi­tív­ny ale­bo nega­tív­ny.

4

Áno, tre­ba byť opatr­ný a dávať si pozor, ale netre­ba to s tou úzko­pr­sos­ťou pre­há­ňať. Ako sa hovo­rí, nie­ke­dy sa musíš stra­tiť, aby si našiel seba. Je to tro­chu nad­ne­se­né, ale ak sa dosta­neš do situ­ácie, v kto­rej nie si úpl­ne doma a poda­rí sa ti z nej vykľuč­ko­vať, budeš mať zo seba skve­lý pocit. No a keď sa doslo­va stra­tíš, vždy sa náj­de neja­ký dob­ro­di­nec, kto­rý ti uká­že ces­tu spať. Teda pokiaľ nie si v opus­te­nom auto­bu­se na Aljaš­ke.

5

Ale­bo prí­pad­ne pomô­že tvoj smart­fón. Ja nie som ten typ ces­to­va­te­ľa, kto­rý si rád oddých­ne od spo­je­nia so sve­tom, čo môže byť nie­ke­dy aj na ško­du, ale na dru­hej stra­ne… môžeš si kedy­koľ­vek pozrieť v trip advi­so­ro­vi naj­lep­šiu kaviar­nič­ku vo svo­jom oko­lí, rov­no si k nej aj naplá­no­vať ces­tu a dokon­ca v nie­kto­rých ti ju dajú zadar­mo, keď si ju odfo­tíš a hodíš na sociál­nu sieť. Aj keď vypnúť dáta a otvo­riť dob­rú kni­hu nemu­sí byť na ško­du v tej­to dobe pre­hna­nej con­nec­ti­vi­ty…

66

77

Tie­to 2 typy ces­to­va­te­ľov sa k sebe zas veľ­mi hodia a navzá­jom dopĺňa­jú. Več­ne pri­pra­ve­ný, kto­rý má všet­ko naštu­do­va­né a chce to všet­ko aj sti­hnúť, je brz­de­ný tým letar­gic­kým, kto­rý tam pros­te je. Je skve­lé vedieť kam idem a čo tam môžem vidieť, ale nie je dob­ré to pre­há­ňať, lebo aj momen­ty prek­va­pe­nia majú svo­je čaro. A pop­ri tom obe­há­va­ní všet­kých pamia­tok, si tre­ba dopriať aj čas na omo­če­nie nôh vo fon­tá­ne a zmrz­ku :).

88

Sú tí, čo sa už neve­dia doč­kať domo­va a tí, čo by tam naj­rad­šej osta­li. Urči­te zále­ží aj od roz­po­lo­že­nia a des­ti­ná­cie, ale bež­ne sa ľudia radia do tých­to dvoch sku­pín. Vo mne sa zvy­čaj­ne bijú obe tie­to emó­cie. Člo­vek sa už po krát­ke dobe teší na svo­ju posteľ, na svo­je domá­ce zvie­rat­ko, pria­te­ľov, ale na dru­hej stra­ne dovo­len­ka je len o tom, nájsť tu naj­lep­šiu reštau­rá­ciu, pozrieť si pre­krás­ne pamiat­ky, vypo­čuť si povesť od zho­vor­či­vé­ho domá­ce­ho, chy­tiť bronz a super vlnu. Veď kto by chcel od také­ho trá­ve­nia času ute­kať domov…

8

Už máš ces­tov­nú horúč­ku? :) Nech si typ čís­lo jed­na či dva, aj keď pod­ľa môj­ho názo­ru kaž­dý obrá­zok tre­ba brať indi­vi­du­ál­ne, lebo by sa s takým člo­ve­kom naozaj neda­lo ces­to­vať, hlav­né je si užiť dovo­len­ku po svo­jom. Nech sa z nej vrá­tiš s priem­ným poci­tom, pek­ný­mi fot­ka­mi, oddýc­hnu­tý a pri­pra­ve­ný úspeš­ne pra­co­vať na svo­jom živo­te.

Zdroj foto­gra­fií: medium.com/The Cooper Review, Zdroj titul­nej foto­gra­fie: museperk.com

Pridať komentár (0)