Vo vzácnej časti Slovenska chcú zdvojnásobiť ťažbu. Ľudia sa proti tomu vo veľkom búria

  • Oblasť Cerovej vrchoviny je považované za prírodné dedičstvo, ktoré je dokonca súčasťou siete NATURA2000
  • Teraz tu hrozí masívna ťažba, ktorá môže toto územie európskeho významu celkom zničiť
priroda, tazba cerova vrchovina
TASR/Karin Ošvárthová, CHKO Cerová vrchovina
  • Oblasť Cerovej vrchoviny je považované za prírodné dedičstvo, ktoré je dokonca súčasťou siete NATURA2000
  • Teraz tu hrozí masívna ťažba, ktorá môže toto územie európskeho významu celkom zničiť

Cerová vrchovina, ktorá ukrýva aj Belianske skaly je len kúsok od toho, kým sem prídu veľké tatrovky, bágre a vrty. Veľké množstvo ľudí sa voči tomuto zámeru ohradilo a vyzýva na zastavenie necitlivej ťažby.

„Nedávno sme sa dozvedeli, že kameňolom v Čamovciach sa firma PK Metrostav Žilina chystá rozširovať. Podali žiadosť na rozšírenie bane a zvýšenie jej kapacity zo súčasných 98-tisíc až na 190-tisíc ton ročne od roku 2022. Tým by sa dobývací priestor neprijateľne priblížil k prírodnej pamiatke Belinské skaly,“ priblížil primátor Fiľakova dôvody zorganizovania petície.

Demänovská dolina je ako zo škaredej rozprávky. Petíciu za jej záchranu podpísalo už 50 000 ľudí

Ťažba v chránenej oblasti Cerová vrchovina je podľa europoslanca Martina Hojsíka smutným príkladom  toho, ako ochrana chránených oblastí na Slovensku (ne)funguje. 

„Miesto toho, aby bola ťažba zastavená a chránené územie bolo naozaj chránené, v budúcnosti plánujú ťažbu zdvojnásobiť. Čo ma na tom zaráža o to viac, je fakt, že ťažba týchto surovín by mohla prebiehať v 3 iných lokalitách, kde ťažobnou činnosťou nebudú bezprostredne ohrozené chránené územia,” konštatuje.

bager, tazba
zdroj: Pixabay/Tama66

Upozorňuje, že práve v dôsledku ťažby dochádza k nezvratnej devastácii prírodných hodnôt územia. Chránená oblasť Cerová vrchovina je totiž jeden z najcennejších komplexov biotopov na južnom Slovensku. 

„Nachádza sa tu chránené vtáčie územie, ktorého cieľom bolo zachovať biotopy pre európsky významné druhy vtákov a biotopy sťahovavých druhov vtáctva. Pravidelne tu hniezdia chránené druhy ako bučiačik močiarny, pipíška chochlatá, či prepelica poľná,“ približuje europoslanec.

Si za zastavenie ťažby v Cerovej vrchovine?

Hojsík upozorňuje, že na Slovensku sa situácia v chránených územiach postupne zhoršuje to vyplýva z novej správy Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Podľa Národnej stratégie ochrany biodiverzity je na Slovensku ohrozených až 70% druhov rýb, všetky druhy obojživelníkov, takmer 92 % druhov plazov, 46 % hniezdiacich druhov vtákov a 69 % druhov cicavcov. 

Je až nepredstaviteľné, kam môže ľudská chamtivosť spojená s ignoráciou zájsť. 

Podľa geológa Gaála sú Belinské skaly unikátnou lokalitou, preto je nevyhnutné ich chrániť. „Sú tu viditeľné okrajové časti lávového prúdu, hlavne bazaltové stĺpy, ktoré sa odlučujú od masívu a pomaly sa zosúvajú dolu svahom. Vznikajú tým vzácne útvary, napríklad skalné mesto v počiatočnom štádiu.”

Slovenský profesor vyrobil revolučný materiál: Bezkonkurenčný bioplast možno dokáže rozkladom vyživovať rastliny

Nachádzajú sa tu aj Belinská jaskyňa, dračie zuby a ďalšie vzácnosti. Odborníci varujú, že seizmické otrasy ohrozia celkovú existenciu tohto miesta. 

Petičný výbor nie je za úplný zákaz banskej činnosti v regióne. „Existuje u nás mnoho lomov, ktoré sú v súčasnosti nevyužívané alebo využívané len minimálne. Tá istá surovina sa dá ťažiť bez problémov o niekoľko kilometrov ďalej, mimo územia CHKO Cerová vrchovina.” Signatári preto dôvod, aby sa takto ničilo naše prírodné dedičstvo.

 

„Prírodné bohatstvo Slovenska je bohatstvom nás všetkých, a my ho musíme spoločne chrániť. Nedovoľme aby z neho profitovalo pár vyvolených,“ hovorí Martin Hojsík.

Spoločne s organizátormi petície verí, že dochádza k nenapraviteľnému ohrozeniu vzácneho územia, proti ktorému sa musia ľudia postaviť. Urobiť tak môžeš podpísaním tejto online petície.

Zdroje: peticie.com, CHKO Cerová vrchovina, Facebook/Martin Hojsík

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech