Vo vzduchu visí hrozba vojny. Erdogan sa Grécku vyhráža novou raketou

Napätie medzi Ankarou a Aténami nepovoľuje ani s pribúdajúcim časom. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa naopak rozhodol „rozvíriť vody“ ďalším kontroverzným výrokom. Počas živého vysielania tureckých televíznych staníc ATV a Haber sa opäť vyhrážal Grécku. Tentokrát novými tureckými raketami, ktoré údajne majú dosah až na hlavné mesto Grécka, Atény, uvádza The Daily Sabah.

„Dosah 561 kilometrov sa má ďalej predĺžiť. Samozrejme, že týchto 561 kilometrov začalo Grékov strašiť, pretože Atény sú úplne v jeho dosahu, vydalo (to) červený signál,“ uviedol na adresu testov novej balistickej rakety krátkeho doletu Tajfún.

Prvé testy balistickej rakety tureckého pôvodu prebehli v polovici októbra tohto roka. Od začiatku išlo o utajovaný projekt a podrobnosti o systéme nie sú známe.

Grécko sa musí spamätať, uviedol Erdogan 

Erdogan varoval Grékov a uviedol, že sa musia „spamätať“.

„Grécko sa musí spamätať. Musí sa naučiť, že provokáciami a podnecovaním sa nikam nedostanú,“ povedal Erdogan.

„Nie je možné vysvetliť alebo akceptovať postoj, ktorý Grécko v poslednom čase zaujalo k Turecku. Samozrejme, nemôžeme zostať ticho a nereagovať tvárou v tvár tomuto nepriateľskému a agresívnemu postoju,“ dodal a varoval, že Ankara bude reagovať prostredníctvom svojich diel, vrátane tých v obrannom priemysle.

Turecký prezident provokáciami zrejme myslel militarizáciu gréckych ostrovov. Turecko tvrdí, že ich militarizáciou došlo k porušeniu medzinárodných zmlúv a vojenské základne na ostrovoch v blízkosti tureckej pevniny sú priamym ohrozením národnej bezpečnosti Turecka.

Podľa Ankary Atény militarizovali až 18 z 23 ostrovov v Egejskom mori, vrátane turistických rajov, akými je Rhodos. Šestnásť z nich má mať podľa Turecka demilitarizovaný status.

Atény militarizáciu týchto ostrovov obhajujú a upozorňujú na umiestnenie vojakov na západnom pobreží Turecka, čo považujú za priamu vojenskú hrozbu.

Grécko malo na ostrovy údajne nasadiť niekoľko peších práporov, tankových práporov a protilietadlových práporov. Taktiež aj systémy S-300, čo vníma Ankara ako najväčší tŕň v oku.

Ide aj o ložiská nerastných surovín 

Obe krajiny, ktoré sú zároveň členmi Severoatlantickej aliancie (NATO), sa taktiež neustále obviňujú aj z narúšania vzdušného priestoru. Čo podľa expertov vedie k napätej situácii a hrozí, že i len malá chyba vojakov môže viesť ku katastrofe, ktorá by sa premenila do vojenského konfliktu.

Napätie pretrváva aj na mori, kde si obe krajiny robia územné nároky v oblasti Egejského mora a naťahujú sa o námorné a vzdušné hranice. Oblasť je navyše veľmi bohatá na prírodné bohatstvo hlavne na ropu a zemný plyn, o ktorých ložiska tiež krajiny súperia, pričom Turecko už teraz spriada plány, ako nahradí Rusko ako zásobáreň zemného plynu pre Európu. Spory o ložiská viedli k veľmi napätej situácii v roku 2020.

Rovnako ako pred dvoma rokmi, keď z Turecka padali slová o vojne, i teraz sa Ankara vyhráža inváziou. Erdogan aj v septembri vyzval Atény, aby sa „spamätali“.

„V opačnom prípade – ako vždy hovorím – môžeme tam raz náhle v noci prísť,“ vyhrážal sa turecký prezident inváziou. Jeho slová odkazujú na tureckú inváziu Cypru v roku 1974.

Na pošramotených vzťahoch sa podpísala aj aktivita Grécka, ktorého premiér Kyriakos Mitsotakis pri návšteve Washingtonu loboval proti nákupu amerických stíhačiek F-16 Tureckom. Ankara chcela aj v minulosti nakúpiť americké stíhačky F-35, no umožnené jej to nebolo, pretože v roku 2019 si zakúpila od Moskvy kúpila systém protivzdušnej obrany S-400.

Erdogan po tomto kroku Turecka uviedol, že grécky premiér pre „neho neexistuje“, a tvrdil, že komunikačné kanály medzi krajinami sa zatvorili.

Experti tvrdia, že vojenský konflikt medzi dvoma krajinami NATO by bol škandalózny a podkopal by dôveryhodnosť Aliancie.