Vodiči vozidla do 3,5 tony môžu „schytať“ pokutu až 800 eur. Nemusia pritom vôbec sedieť za volantom

Pokuty na cestách nikoho netešia. V tomto článku sme ťa informovali o výške pokút na rok 2024, ktorá môže dosiahnuť až 1 000 eur. Výška pritom závisí od závažnosti priestupku, legislatívy daného štátu a na Slovensku sú spravidla pevne stanovené. Najvyššia pokuta pre vodiča bežného automobilu do 3,5 tony je u nás 800 eur, no v prípade šoférov nákladných vozidiel sú podstatne vyššie. 

Nie všetci s pokutami a ich výškou súhlasia, no pokiaľ ju dostaneš, musíš ju zaplatiť. Čo sa však stane, keď danú sumu nedokážeš zaplatiť? Môže sa preniesť na druhú osobu? Portál Autoviny uvádza, že sa v tejto súvislosti uplatňuje aj tzv. princíp objektívnej zodpovednosti. Vďaka nemu totiž pokuta priamo nesmeruje na človeka, ktorý v čase priestupku sedel za volantom.

Princíp objektívnej zodpovednosti sa týka všetkých majiteľov áut

S výškou pokút mnohí nesúhlasia, a to najmä preto, že ju považujú za sociálne nespravodlivú. Jednou z nevýhod pevne stanovenej sumy je jej horšie znášanie v prípade človeka, ktorý zarába 800 eur mesačne a bohatého milionára. Pokutu preto niektorí považujú len za „poplatok za porušenie zákona“. 

Medzi blokovou pokutou a uloženou v správnom konaní je rozdiel. Zatiaľ čo blokovú ti policajt udelí priamo na mieste, napríklad za nezastavenie na červenú, pokiaľ ju nezaplatíš, pokuta sa posúva na prerokovanie správnemu orgánu v správnom konaní, teda na dopravný inšpektorát. 

Na Slovensku sa uplatňuje aj spomínaný tzv. princíp objektívnej zodpovednosti. Ten výrazne uľahčuje ukladanie pokút za priestupky, ktoré nie sú závažným porušením dopravných predpisov. Pokiaľ sa v aute dopustíš dopravného priestupku, ktorý zaznamená kamera alebo rýchlostný radar, pokuta nemieri na tvoju adresu, ale majiteľovu, ktorý si rieši preplatenie pokuty. 

Opačný prípad by nastal v prípade použitia vozidla na spáchanie trestného činu, či porušenie dopravných predpisov závažným spôsobom. Vtedy je už potrebné dokázať, kto počas porušenia zákona sedel za volantom. Motoristický novinár tiež dodáva zaujímavosť. Ak majiteľ do 15 dní od doručenia výzvy zaplatí dve tretiny z uloženej sumy, pokuta sa považuje za zaplatenú v plnej výške.

zdroj: Unsplash/Tim Foster, TASR/Jaroslav Novák

Ak pokutovaný umrie, posúva dedičstvo spolu s pokutou

Pokuty sa teda v istom zmysle na druhú osobu preniesť môžu, no dôležitý je kontext danej situácie. Pokiaľ priestupok spáchal syn na otcovom aute, pokuta bude poštou adresovaná majiteľovi vozidla, teda otcovi, čo predstavuje uplatnenie spomínaného princípu objektívnej zodpovednosti.

Ak však šofér svoju pokutu spáchanú na svojom aute zaplatiť nevie, alebo nechce, má problém. Nezáleží pritom ani na tom, kto má v jeho byte nahlásený trvalý pobyt. „Pokuta za dopravné prostriedky sa neprenáša na manželku, družku ani syna, pretože nie sú dlžníkmi, spoludlžníkmi ani ručiteľmi,“ upozorňuje.

Pokiaľ dlžník spácha priestupok a medzičasom umrie, v následnom dedičskom konaní sa stanovia dediči, ktorí sa v prípade akceptovania dedičstva musia vysporiadať aj s dlhmi zosnulého. Portál Profesia na svojej webovej stránke uvádza znenie § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 

Podľa neho dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Vtedy môže byť reč aj o prenose pokuty na druhú osobu, avšak už v kontexte existujúceho nesplateného zdedeného dlhu.