Vojna medzi Lidlom a Billou nekončí, podľa Rady pre reklamu je všetko v súlade s kódexom

Konkurenčné obchodné reťazce Lidl a Billa spolu vedú tichú vojnu už niekoľko mesiacov. Neprestávajú porovnávať kvalitu a cenu svojich výrobkov a o slovenského zákazníka bojujú všetkými zbraňami. Tie sa často pohybujú na hrane toho, čo všetko si môžu spoločnosti v rámci reklamy dovoliť.

Najnovšie zaznamenala Rada pre reklamu niekoľko sťažností týkajúcich sa letáka reťazca Billa s názvom „Lacný za každú cenu“.

Podľa troch rôznych sťažovateľov v nich firma mala firma dehonestovať poľské výrobky, zneužívať štátny symbol a očierňovať svojho konkurenta Lidl. Jeden zo sťažovateľov tiež namieta, že Billa v reklame hovorí o 40 druhoch slovenského mäsa, ktoré ale neexistujú, keďže medzi druhy mias na Slovensku patrí kuracie, bravčové, hovädzie či králičie.

Arbitrážna komisia Rady pre reklamu (ďalej len AK RPR) sa však s návrhom sťažovateľov nestotožnila a tvrdí, že leták spoločnosti Billa je v súlade so zákonom.

„Je nepochybné, že v rámci reklamy dochádza k porovnaniu sa s konkurenčným reťazcom, pričom konkrétne sa v nej porovnávajú vybrané mäsové výrobky predajcu Billa s vybranými mäsovými výrobkami predávanými v prevádzkach spoločnosti Lidl. AK RPR sa zaoberala tým, či uvedené porovnanie možno považovať za súladné s Kódexom. AK RPR sa nedomnieva, že by v reklame boli porovnávané produkty, resp. ich vlastnosti či charakteristiky neobjektívnym spôsobom,“ tvrdí AK RPR k jednému z bodov sťažností.

zdroj: BILLA

Ďalej tvrdí aj to, že predmetná kampaň je aj určitým druhom reakcie na nedávnu reklamu firmy Lidl s názvom „Bilancovanie“, kde Lidl zase porovnával svoje výrobky a ceny so spoločnosťou Billa.

„Porovnávanie sa so spoločnosťou Lidl preto v tomto kontexte považuje AK RPR za pochopiteľné a má za to, že vzhľadom na okolnosti možno takéto porovnanie vnímať ako istý druh prípustnej obrany,“ tvrdí AK RPR.

Podľa Rady pre reklamu leták ani konkrétne netvrdí, že poľské výrobky sú horšie a preto nedochádza k ich dehonestácii. Skôr apeluje na všeobecné vnímanie poľských výrobkov spoločnosťou, ktoré je v súčasnosti negatívne, kvôli aféram s nekvalitným mäsom, za ktoré však Billa nenesie zodpovednosť.

Aj k sťažnosti o 40 druhoch mias sa Rada priklonila k argumentácii zadávateľa, ktorý tvrdí, že v kontexte letáka slovo „druh“ znamená rôzne časti mäsa napr. prsia, krídla, bôčik a podobne a nejedná sa o rôzne živočíšne druhy. Komisia preto reklamu nevyhodnotila ako klamlivú, či zavádzajúcu, ani inak nesúladnú s Kódexom.

„AK RPR poukazuje na skutočnosť, že reklama vo všeobecnosti by nemala posilňovať negatívne stereotypy, ktoré môžu byť zdrojom diskriminácie a negatívneho alebo nevhodného správania sa voči určitej skupine. Používaním negatívneho stereotypu v reklame zadávateľ svojou komunikáciou zasahuje okrem sledovania svojho komerčného záujmu aj do sociálneho života v spoločnosti a môže prispievať k negatívnej polarizácii v spoločnosti, čo nie je cieľom reklamy. Komisia preto poukazuje na vhodnosť zvažovania všetkých aspektov reklamy a upustenie od ďalšej eskalácie porovnávania.“

Zdroj: Rada pre reklamu