Vrah, ktorý má na rukách krv 77 ľudí, ostáva vo väzení

Krajne pravicový extrémista Anders Behring Breivik, ktorý v roku 2011 zabil 77 ľudí, musí naďalej zostať vo väzení. V utorok o tom rozhodol nórsky súd s tým, že stále existuje „očividné riziko“, že by sa mohol vrátiť k správaniu, ktoré viedlo k masakru.

Breivik sa v minulosti vnímal ako križiak, templársky rytier, ktorého pozdvihnutie meča pozdvihne aj ďalších kresťanských bojovníkov naprieč celou Európou a, ak Boh dá, skoncuje to s multikulturalizmom, ktorý starý kontinent ničí.

Ako sám viackrát priznal, útok začal plánovať už od roku 2002, keď mal 23 rokov. Ak je to pravda, pripravoval sa naň 9 rokov.

Súčasťou príprav bolo podľa jeho slov aj nasťahovanie sa naspäť k matke. Chcel vraj ušetriť nejaké peniaze pre svoj plán a návratom do „mama hotelu“ sa vyhol plateniu nájmu.

Psychicky narušená mama ho chcela potratiť. Breivik skúšal rap, breakdance, nakoniec sa stal „križiakom“, ktorý mal začať vojnu (1. časť)

22. júla 2011 dopísal vrah posledné riadky manifestu, ktorý poobede poslal do 1 003 e-mailových schránok, medzi nimi bolo aj zopár súkromných z Českej republiky.

Následne sa s bielou dodávkou naloženou výbušninou vybral k vládnym budovám v uliciach Osla. Video zachytáva, ako v čase 15:18 parkoval a odchádzal. O 7 minút nastal obrovský výbuch, ktorý usmrtil prvých ľudí – prvé Breivikove obete.

Falošný policajt

Krajina bola v šoku a ihneď sa začalo riešiť, čo to spôsobilo, či šlo o nešťastie alebo plánovaný teroristický útok. V médiách sa spomínala napríklad Al-Káida, ktorá sa predtým vyhrážala Nórsku. Po tom sa Breivik presunul na ostrov Utoya, kde prebiehal mládežnícky tábor nórskej sociálno-demokratickej Strany práce. Práve táto strana bola v Breivikových očiach tá najhoršia a najviac zničujúca pre krajinu i Európu.

zdroj: SITA / AP

Prezlečený za policajta s falošným policajným odznakom prišiel na ostrov pod zámienkou, že vzhľadom k útokom v hlavnom meste chce skontrolovať situáciu a dozrieť na bezpečnosť. Prvými obeťami na ostrove boli organizátorka tábora a neozbrojený strážca.

Nasledovalo 72 minút masakru, strieľania do každého, koho Breivik videl. „Rozhodol som sa, že pôjdem do budovy a zabijem toľko ľudí, koľko bude možné. Niektorí boli úplne stuhnutí, nedokázali utiecť. Úplne ustrnuli na mieste. To je niečo, čo v televízii nikdy neukazujú, bolo to veľmi zvláštne,“ opisoval priebeh masakru na súde pred rodinnými príslušníkmi obetí.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie