Psychicky narušená mama ho chcela potratiť. Breivik skúšal rap, breakdance, nakoniec sa stal „križiakom“, ktorý mal začať vojnu (1. časť)

  • Jeden z najšokujúcejších teroristických útokov Európy má na svedomí rodený Nór, ktorý sa v mladosti venoval hip-hopu
  • Možno len stačilo dať na naliehanie psychológov a psychiatrov, keď mal Breivik 4 roky, a k žiadnemu masovému zabíjaniu ľudí by nikdy nedošlo
  • Matka ho nenávidela už počas tehotenstva. Ako malému mu hovorila, že si praje, aby bol mŕtvy
  • Po hádke s najlepším priateľom sa prestal venovať hip-hopu a sprejovaniu graffitov, našiel si nové záujmy
  • To všetko viedlo Andersa na ceste stať najhorším vrahom, akého si táto severská krajina pamätá
Dizajn bez názvu-50
TASR/Ole Berg-Rusten/NTB scanpix via AP, Štefan Puškáš
  • Jeden z najšokujúcejších teroristických útokov Európy má na svedomí rodený Nór, ktorý sa v mladosti venoval hip-hopu
  • Možno len stačilo dať na naliehanie psychológov a psychiatrov, keď mal Breivik 4 roky, a k žiadnemu masovému zabíjaniu ľudí by nikdy nedošlo
  • Matka ho nenávidela už počas tehotenstva. Ako malému mu hovorila, že si praje, aby bol mŕtvy
  • Po hádke s najlepším priateľom sa prestal venovať hip-hopu a sprejovaniu graffitov, našiel si nové záujmy
  • To všetko viedlo Andersa na ceste stať najhorším vrahom, akého si táto severská krajina pamätá

Johannes Buoe, len 14-ročný chlapec vraj s dobrým zmyslom pre humor, ktorý mal rád psy. Ruth Nilsenová, 15-ročné a podľa priateľov vždy pozitívne a usmievavé dievča, ktoré nemávalo predsudky voči ostatným. Emil Okkenhaug, 15-ročný milovník športu, ktorého mali ľudia radi… a takto by sme mohli spomenúť ďalších 74 osôb, prevažne mladých ľudí – mnohí ešte nemali ani 18 rokov, ktorým 22. júla 2011 zobral život jeden človek.

Rodičia prišli o svoje deti, niektorí o rodičov, súrodencov, príbuzných, mnohí stratili priateľov, známych a nezabúdajme ani na tých, ktorí síce prežili, no z masakru na ostrove Utoya si odniesli amputované končatiny alebo po guľkách inak zohavené časti tela. Fotografie niektorých z nich obleteli svet a zverejňovali ich slovenské aj svetové médiá. 

Keď sa povie „77 obetí Andersa Breivika, prevažne mladých ľudí,“ vyvoláva to, samozrejme, veľmi smutné pocity. No keď človek pozerá aj na ich konkrétne tváre na fotografiách, na ich mená, vek, a číta si niečo o nich, ako na nich spomína rodina alebo priatelia, je to predsa len iný a ešte oveľa smutnejší pohľad.

zdroj: Twitter/ Sasha Simic

Títo mladí ľudia tu už nie sú a človek, ktorý ich zabil, neprejavoval pred ich trúchliacimi rodičmi na súde žiadnu ľútosť. Obhajoval svoj čin ako správny, hrdinský, a snažil sa súd presvedčiť, že je mentálne v poriadku, a vedel, prečo to spravil.

K slzám ho dojalo až pustenie jeho vlastného propagačného videa, cez ktoré vyzýval k podobným činom ďalších „kresťanských vojakov“.

Na rozsudok za smrť 77 obetí čakal doslova s úsmevom.

zdroj: SITA / AP

Napísať, že Breivik šokoval svet, by bolo nedostačujúce. Dnes sa o teroristovi s pravicovo-extrémistickými názormi hovorí opäť a znova ide o prekvapivé a istým spôsobom desivé správy. Breivik si myslí, že 10 rokov za 77 zavraždených je dosť, vraj už nie je pre spoločnosť nebezpečný a chcel by ísť von z väzenia.

Pozreli sme sa na zaujímavý životný príbeh tohto masového vraha, v ktorom zjavne viackrát stačilo málo – aby sa jeho matka vrátila skôr do Nórska, ak by malého Breivika zverili do opatery druhého rodiča, či ak by sa dalo na úsudok psychiatrov… – a desiatky mladých ľudí by s veľmi veľkou pravdepodobnosťou žili ďalej.

Kto je Anders Breivik, dnes už mimochodom so zmeneným menom Fjotolf Hansen?

Chcela potratiť. Neskôr chceli psychiatri Andersa od svojej matky násilne zobrať

13. februára 1979 sa v hlavnom meste Nórska – v Osle – narodil chlapec, ktorý o 32 rokov zničil životy stovkám ľudí a ešte na to bol hrdý.

Jeho otcom bol nórsky diplomat, ktorý pôsobil najskôr v Londýne a potom v Paríži. Mama pracovala ako zdravotná sestra. Pár sa ale po roku od Andersovho narodenia rozišiel, otec si našiel novú ženu na nórskej ambasáde v Paríži.

Chlapec bol pridelený matke Wenche Behringovej, čo sa už vtedy a najmä počas raného detstva nepozdávalo psychiatrom a psychológom a po masakri bolo označované za jednu z osudových chýb.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Zdroje: archív Startitup, BBC, Interez.sk, TV 2, Plus jeden deň, Alarm, Famous Trials, The Telegraph, Wikipedia (anglická verzia)

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá