Vrážanie klinu ako nová stratégia: Irán sa snaží získať Európu na svoju stranu, aby pokoril USA

Irán sa po nevýraznom víkendovom kole rokovaní s USA v Islamabade snaží zapojiť do hry Európu. Teherán podľa britského denníka The Guardian informoval viaceré európske aj regionálne metropoly o tom, aké ústupky bol pripravený ponúknuť v otázke zásob vysoko obohateného uránu a budúceho režimu v Hormuzskom prielive. Cieľ je zrejmý, a to zvýšiť tlak na Washington, aby v ďalších rokovaniach pristúpil na kompromisy.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí po skončení rozhovorov telefonicky hovoril s ministrami zahraničných vecí Francúzska a Nemecka, Jeanom-Noëlom Barrotom a Johannom Wadephulom, ako aj so šéfmi diplomacií Saudskej Arábie, Ománu a Kataru. Podľa dostupných informácií zdôraznil, že Pakistanom sprostredkovaný proces nepovažuje Irán za vyčerpaný ani po 21 hodinách intenzívnych rokovaní, uvádza The Guardian. 

Irán využíva rastúce napätie medzi USA a Európou

Európa bola v iránskej otázke dlhší čas odsunutá na vedľajšiu koľaj. Donald Trump sa viac než rok opieral najmä o spoluprácu s Izraelom, zatiaľ čo Teherán vnímal európske krajiny prevažne ako poslušných spojencov Washingtonu. Tento pohľad sa však podľa všetkého mení.

Irán sa snaží využiť prehlbujúce sa napätie medzi Spojenými štátmi a európskymi partnermi. Rozpory sa netýkajú len Blízkeho východu, ale aj širších otázok, ako je americký záväzok voči NATO. Otázkou ostáva aj ekonomický tlak, ktorý vojna a energetická neistota vytvárajú na európske ekonomiky. Teherán v Európe vidí možnú páku na Trumpovu administratívu.

Trita Parsi z Quincy Institute uviedol, že Irán sa pokúša posunúť Európanov bližšie k svojej pozícii alebo aspoň prehĺbiť rozdiely vo vnútri Európy, uvádza Irish Times. Cieľom je získať čo najviac štátov pre mechanizmus, v ktorom by sa plavba cez Hormuzský prieliv riadila podľa nových pravidiel vrátane poplatkov.

Európa hľadá vlastnú úlohu v Hormuzskom prielive

Francúzsko a Británia zároveň pripravujú ďalší samit spojencov. Chcú rokovať o nezávislej mnohonárodnej misii na ochranu lodnej dopravy v Hormuzskom prielive po skončení konfliktu. Podľa vyjadrení Paríža má ísť o striktne obrannú iniciatívu oddelenú od bojujúcich strán.

Aj tento plán však bude musieť rátať s Iránom. Nie je totiž jasné, ako si Teherán predstavuje dlhodobé fungovanie prielivu, koho by sa mali týkať nové poplatky, na akom právnom základe by ich vyberal a v akej mene by sa mali platiť. Návrh zákona predložený iránskemu parlamentu počíta s tým, že mýto by sa vzťahovalo na všetku komerčnú dopravu, nielen na ropné tankery. Objavujú sa aj úvahy o platbách v kryptomenách, ktoré by Iránu pomohli obchádzať americké sankcie.

Hormuzský prieliv pritom nie je okrajovou trasou. Podľa citovaných údajov cez neho prechádza približne 11 % svetového námorného obchodu a tretina všetkej ropy prepravovanej po mori.

Slováci robia zásadnú chybu: Riskujú, že v prípade živelnej pohromy im až 95 % škôd nikto nepreplatí

Iránska snaha priblížiť sa k Európe nie je prejavom nového strategického partnerstva, ale skôr pragmatickým ťahom. A to práve v čase, keď sa rokovania s USA zasekli. Teherán skúša využiť napätie medzi Washingtonom a jeho európskymi spojencami, aby si zlepšil pozíciu pri rokovacom stole. Pre Európu to znamená novú dilemu. Na jednej strane nechce nasledovať americký unilateralizmus, na druhej strane nebude chcieť legitimizovať iránsku kontrolu nad jednou z najdôležitejších obchodných trás sveta.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie