Vyslúžila si prezývku „hostiteľka z pekla“. Zorganizovala totiž oslavu, na ktorej hostia postrieľali 180 Židov

Margit Batthiány Thyssen-Bornemissza. Miliardárka z nemeckého rodu Thyssenovcov. Jej prasynovec v knihe Čo to má spoločné so mnou uvádza, že si ju pamätá oblečenú v kostýme doplnenom šatkou a kabelkou z krokodílej kože.

Vyslúžila si prezývku hostiteľky z pekla. Zorganizovala totiž oslavu, počas ktorej bolo zavraždených niekoľko Židov.

Dejiskom masakry bol hrad, ktorý bol postavený v 17. storočí Adamom Batthiánym. Neskôr si ho kúpila rodina Thyssen-Bornemissza, konkrétne v roku 1906.

US Racing uvádza, že barón Heinrich Thyssen-Bornemisza, otec hostiteľky z pekla, svoju dcéru s radosťou financoval. Tá sa v roku 1933 vydala za zbedačeného maďarského grófa Ivana Batthyanyho. Ich manželstvo však nebolo nijakou rozprávkou. Margit sa totiž stretávala s niekoľkými milencami, ktorí patrili k nacistickej skupine.

Slovenský beštiálny vrah je ako vystrihnutý z najdrastickejšieho hororu. Rozštvrtil tehotnú ženu aj svoje deti

O život prišlo približne 180 Židov

V noc, keď v priestoroch hradu zomreli desiatky nevinných Židov, ho vlastnila barónka Margit. Práve ona bola organizátorkou párty, ktorá sa odohrala v noci z 24. na 25. marca 1945.

Pozvaných na ňu bolo približne 40 hostí, vrátane príslušníkov SS. Na prvý pohľad nevinná oslava. Za pozadím hýrivej zábavy bol však masaker, počas ktorého prišlo o život približne 180 Židov.

Okolo polnoci, akoby šlo o nejakú čerešničku na torte pre hostí, priviezli úbohých Židov. Portál English.atlatszo vysvetľuje, že reťazec udalostí, ktoré s večierkom súviseli, začal ešte niekoľko dní pred ním. V tom čase sa totiž vyprázdňoval pracovný tábor Kőszeg, pretože sa blížili ruské jednotky.

Takých, ktorí boli ťažko chorí, zabili v tábore a tí, ktorí nevládali chodiť, boli naložení do vlaku. Ten smeroval na železničnú stanicu Rechnitz, teda do oblasti, kde sa konala oslava.

zdroj: wikimedia commons/Yad Vashem

Až do rána bieleho

Zo stanice Židov previezli do kôlne, ktorá bola súčasťou budovy. Odkaz, ktorý sa telefonicky dostal k hosťom oslavy, znel jasne – väzňov, ktorí sa v kôlni nachádzajú, majú zabiť. Niekoľkí z tých, ktorí sa oslavy zúčastnili, teda dostali zbrane a v podnapitom stave na krátky čas večierok opustili. Prišli do priestorov, kde sa Židia nachádzali, a prinútili ich vyzliecť sa zo šiat.

Hostiteľka, ktorá párty usporadúvala, ľuďom nijako nezabránila, a tak sa spustila paľba do úbohých obetí. Samotná Margit vraj do väzňov nestrieľala. Vedela však, kto spomínaný čin vykonal.

Bezohľadnosť jej hostí však nemala hraníc. Tesne po streľbe sa z priestorov pobrali naspäť do hradu, kde pokračovali v oslavách a pití alkoholu. Hostia sa mali dokonca v nasledujúce ráno chváliť zverstvami, ktoré vykonali.

Telá obetí pochovalo 15 väzňov, ktorých hostia v predchádzajúcu noc ušetrili práve pre tento účel. V nasledujúci večer ich však čakal rovnaký osud. O život ich pripravili dvaja muži – Oldenburg a Podezin.

zdroj: YouTube/Austria Rechnitz Massacre:

Zodpovednosti sa vyhli

Práve títo dvaja muži sa spolu s hostiteľkou z pekla trestnému stíhaniu vyhli. Barónka dokonca nebola ani vypočutá počas súdneho konania. Margit sa podarilo utiecť a vo svojom malom byte ubytovala Podezina, miestneho šéfa gestapa, ktorý bol jej milencom.

Neskôr však svoju pozíciu využil a na Margit aj Oldenburga pritlačil. Žiadal od nich finančné prostriedky na útek do Južnej Afriky.

Autor knihy o svojej pratete Margit v rozhovore pre denník SME povedal: „Videla vrahov, vedela, kde sa to presne stalo. Existujú materiály, že po vojne pomohla dvom hlavným páchateľom, dvom najvyšším dôstojníkom, utiecť z krajiny, pretože mala peniaze a vplyv. Jednému pomohla utiecť do Juhoafrickej republiky a druhému do Južnej Ameriky. Jeden z nich sa v šesťdesiatych rokoch vrátil späť do Nemecka a viedol krásny a spokojný život, bez potrestania.“

Autor Sacha Batthyany tiež dodáva, že vedela aj to, kde sa nachádza masový hrob, o ktorom v súčasnosti mnoho ľudí nená ani poňatia a je neznámy. Margit zomrela v roku 1989 vo Švajčiarsku. V tom čase patrila k jedným z najbohatších žien Európy.

Na rukách má krv niekoľkých mladých dievčat. Vrah prezývaný aj banskobystrický škrtič bol nevzdelaným alkoholikom

Holokaust na Slovensku

Prenasledovaniu a hromadnému vyvražďovaniu etnických, náboženských a politických skupín sa žiaľ nevyhli ani Slováci. TASR uvádza, že prvý vlak, ktorý smeroval zo Slovenska do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, bol vypravený z Popradu 25. marca 1942. Mladé ženy boli prinútené nastúpiť do vagónov, dovtedy určených na prepravu dobytka.

Majetok a pozemky, ktoré sa po odvážaní obyvateľov nahromadili, boli arizované. Konkrétne Ústav pamäti národa uvádza, že išlo o 2,2 tisíc židovských podnikov, 100-tisíc hektárov židovskej pôdy a tisíce domov a bytov.

Celkový počet židovských obetí holokaustu na Slovensku predstavoval 70-tisíc osôb.