Vytvoril návrh komunistického väzenia, napokon tam sám skončil. Slovák zomrel pri preberaní ceny na pódiu

Patril medzi popredných slovenských architektov. Okrem toho pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na STU v Bratislave. Obľuboval moderný európsky funkcionalizmus a vlastnou tvorbou poukazoval na hodnoty a krásy, ktoré sú obsiahnuté v jednoduchosti riešení a tvarov.

Eugen Kramár si dokonca za svoju tvorbu zaslúžil cenu za celoživotné staviteľské dielo, ktorú mu udelil vtedajší minister kultúry Ivan Hudec.

Písal sa rok 1996, a keď sa profesor dozvedel od ministra, že mu bude udelená takáto vzácna cena, s trpkým úsmevom povedal: „Akéže celoživotné, pán minister. Tých pár rokov, čo som mohol naozaj tvoriť, zrátam na prstoch. Inak som musel čosi kresliť v kúte ateliéru alebo trčať v base…“

zdroj: asb.sk

Chvíľa uznania netrvala dlho

Cena mu bola udelená deň pred Silvestrom, no domov si ju už nestihol odniesť. V Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie zrazu nastalo ticho, Kramár pristúpil k mikrofónu, a povedal: „Architektúra….“ 

Slovo, ktoré bolo jeho vášňou, prácou, záľubou, ba aj celoživotnou láskou, vyslovil poslednýkrát. 

Vo svojom živote mu bolo neraz ukrivdené. V deň, keď sa konečne dočkal uznania, jeho srdce navždy zaspalo. Ako 82-ročný na scéne slávy skonal.

Eugen Kramár pochádzal z malebnej dedinky Devičie pod Zvolenom. Svetlo sveta uzrel 5. januára 1914 v čase, keď krajinu čakal boj o prežitie. Chýlilo sa k prvej svetovej vojne.

Narodil sa do rodiny evanjelického farára a bol považovaný za prvého rodáka, ktorý navštevoval a úspešne ukončil vysokú školu. Podobne ako významný architekt Alfréd Piffl či Štefan Pacák absolvoval Fakultu architektúry na ČVUT.

Čítaj viac z kategórie: Architektúra