Znamenitá osobnosť košickej architektúry. Príbeh Štefana Pacáka, vďaka ktorému stojí prvá multifunkčná hala na Slovensku

  • Významný architekt a profesor ovplyvnil tvár metropoly východu
  • Ruku k dielu priložil pri výstavbe prvej multifunkčnej haly na Slovensku
  • Tvorba Štefana Pacáka bola známa aj v zahraničí
pacák
Facebook/Východoslovenská galéria, steelaarena.sk
  • Významný architekt a profesor ovplyvnil tvár metropoly východu
  • Ruku k dielu priložil pri výstavbe prvej multifunkčnej haly na Slovensku
  • Tvorba Štefana Pacáka bola známa aj v zahraničí

Slovenský architekt a vysokoškolský pedagóg. Štefan Pacák do veľkej miery ovplyvnil súčasnú tvár košickej architektúry. Na svedomí má rekonštrukciu Hotela Slávia, Tatra Banku, biznis centrum Tri veže, Univerzitnú knižnicu TUKE či veľkolepú multifunkčnú halu Steel Aréna. Podľa portálu Košice:dnes sú jeho práce známe v Českej republike, Španielsku a Sardínií.

V Španielsku navrhol liečebné a kúpeľné súbory Spa Ciudad Balnearo Lago Salinas. Podujal sa výstavby Nemocnice sv. Jána Krstiteľa v Prahe a na Sardínii vytvoril návrh pre Kliniku sv. Teodora.

Ruku k dielu priložil aj pri návrhoch pre Aquacity Poprad, Detský domov v Kamenici či Hypermarketoch Tesco (Poprad, Košice, Prešov). 

Stavbou roka 2000 sa stala Tatra banka, ktorá sídli na Štúrovej ulici v Košiciach, a za jej návrhom stojí práve Pacák.

 „Žijeme v priestore, kde sa normálna architektúra desiatky rokov nerobila. Takže ja nič nezazlievam ľudom, ktorí sa ku slušnej architektúre nevedia dostať. Estetika a krásno nikoho nezaujíma, a potom to tak vyzerá. Pri stavbe veľa závisí od investora, ten by mal byť kultivovaný. Nekultivovaný investor môže spôsobiť to, že okolo nás sú postavené hrôzy a nie architektúry,“ povedal pre Korzár uznávaný architekt.

pacák
zdroj: korzar.sk

Vybudoval modernú tvár metropole východu

Rodák z Košíc sa narodil 10. februára 1959. Podobne ako významný architekt Alfréd Piffl, aj Pacák absolvoval Fakultu architektúry na ČVUT. Okrem toho v Prahe navštevoval Akadémiu výtvarného umenia. Po vysokej škole sa rozhodol vrátiť na Slovensko, kde naplno rozbehol svoju kariéru architekta. 

Bol známy ako architekt na voľnej nohe. Na konte má viaceré spolupráce s košickými architektmi i výtvarníkmi. Počas svojho života dokonca pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Fakulte umení na Technickej univerzite v Košiciach.

Za jeho prvé veľké dielo sa považuje prvá Ázijská reštaurácia so sídlom v Košiciach. V súčasnosti ide o Rokoko.

„Prvú veľkú stavbu som realizoval počas vojenčiny v Čechách. Bola to košická Ázijská reštaurácia, terajšie Rokoko. Kreslil som po nociach. Potom som sa obliekol do civilu, a išiel som na stanicu. Tam som to dal sprievodcovi, ktorý výkresy doviezol do Košíc, kde sa podľa nich Ázijská stavala,“ cituje Korzár Pacáka v roku 2007.

Predstavoval dôležitú osobnosť pri mnohých verejných, ale aj neverejných objektoch. Podpísal sa pod rekonštrukciu Železničnej nemocnice s poliklinikou. Jeho meno figurovalo pri stavbe nejedného penziónu, ako napríklad Zlatý Dukát, Pri radnici či hotel Slávia, ktorý má svoje miesto už desiatky rokov na Hlavnej ulici jeho rodného mesta.

Na Slovensku máme svetových architektov. Tieto slovenské instagramové účty ťa o tom presvedčia

Pacákové meno rezonuje pri prestavbe Východoslovenskej galérie. Stojí za návrhom podzemného výstavného priestoru. Ten sa pýši jedinečnosťou a dokonale premyslenými technickými riešeniami, ktoré sa rovnajú súčasnému umeniu.

„Štefan Pacák bol aj pravidelným návštevníkom galérie a vždy ma veľmi potešilo keď som videla, že je spokojný, akými výstavnými projektmi daný priestor napĺňame. Myslím, že aj pre umelcov ako je Milota Havránková, Laco Teren či Anna Hulačová bolo intenzívnym zážitkom v takom priestore vystavovať, a to pre svoju neopakovateľnú atmosféru, ktorou podporil samotnú tvorbu autorov, “ citujú Košice:dnes Dorotu Kenderovú, riaditeľku Východoslovenskej galérie v Košiciach.

galéria
zdroj: Facebook/Výchoslovenská galéria

V roku 1990 sa Pacák spoločne s Jánom Bickom, Eugenom Gališinom, Vladimírom Protivňákom a Michalom Turokom-Hetešom zúčastnil rokovania, ktoré bolo venované názvu múzea v Medzilaborciach. Delegácia sa stretla v New Yorku s prezidentom nadácie Archibaldom L. Gilliesom.

K múzeu v Medzilaborciach sa v ten rok pripísalo meno Andyho Warhola. O rok neskôr sa Michal Cihlář, Rudo Prekop, Michal Bycko a architekt Štefan Pacák podieľali na úprave interiéru.

Návrh Steel Arény vznikal 15 rokov

Pacákovým vrcholovým dielom je multifunkčná hala – Steel Aréna. Inšpiráciu k jej návrhu čerpal z európskych, kanadských a amerických štadiónov. So svojím tímom pracoval na projekte vyše 15 rokov.

Hlavným dôvodom viacerých zmien pri prestavbe bol teroristický útok na newyorské Dvojičky. Ten zmenil viaceré bezpečnostné normy verejných stavieb po celom svete.

Na modernej hale spolupracoval s Jurajom Kobanom, ktorý bol hlavným projektantom. Výstavbu mala na starosti firma HS HSV s.r.o.

Podľa informácií zo stránky samotnej Steel Arény si v roku 2008 zaslúžila Cenu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave za uplatnenie vedy a techniky pri realizácii stavebného diela.

Steel Aréna
zdroj: Facebook/STEEL Aréna /official/

Vychválená bola hlavne kvôli originálnemu riešeniu prestrešenia, vhodnému využitiu a použitiu stavebných materiálov, ale aj výrobkov a stavebných systémov. Do veľkej miery tam boli uplatnené moderné technické postupy.

Pacák vynikal estetikou a zmyslom pre detail. Počas svojho života navrhol nespočetne veľa stavieb, ktoré sú známe nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. V roku 2017 za svoju tvorbu získal Cenu primátora mesta Košice.

Jeho dcéra Zuzana Pacáková je riaditeľkou známeho festivalu Biela noc, ktorý sa koná v centre Košíc. O svojom otcovi hovorí ako o najinšpiratívnejšej osobe plnej energie a optimizmu.

„Učil nás vnímať svet inak, rozoznávať dobro, kvalitu a krásno. Spájala nás chuť skrášľovať mesto, zhmotňovať priestor, ohýbať svetlo, vidieť veci cez farby a umenie. Jeho odkaz navždy ostane v nás, rovnako ako jeho architektúra v našich mestách.“

Pacák dlhú dobu bojoval so zdravotnými problémami, 3. apríla 2020 im ako 61–ročný napokon podľahol. 

Zdroje: korzar.sk, kosicednes.sk, usske.sk, muzeumaw.sk, asb.sk

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech