Vzducholode sú späť, chcú bojovať proti klimatickej kríze. Predstavili svoje prvé trasy, onedlho si na nich zaletíš možno aj ty

Vieš si predstaviť, že by si namiesto lietadla cestoval vzducholoďou? Nie je to až také nemožné. Realitou sa to s najväčšou pravdepodobnosťou stane už o štyri roky.

Pre tých, ktorí majú záujem o cestu z Liverpoolu do Belfastu alebo z Barcelony na Baleárske ostrovy, ale majú obavy z uhlíkovej stopy, ktorú spôsobuje cestovanie lietadlom, malá spoločnosť z Bedfordu sľubuje zaujímavé riešenie. Informoval o tom The Guardian. Spoločnosť Hybrid Air Vehicles (HAV) vyvinula novú vzducholoď, ktorá bude priateľská k životnému prostrediu.

Tryskáč Falcon 10X za 61 miliónov eur bude absolútnou špičkou. Penthouse v oblakoch má vlastnú sprchu a salónik

Zeppelin nebol prvý

Za prvou vzducholoďou na svete však nestojí Ferdinand von Zeppelin. Prvú skutočne fungujúcu vzducholoď zostrojil v roku 1852 Henri Giffard. Bola dlhá takmer 50 metrov. Nemecký konštruktér Ferdinand von Zeppelin sa začal vzducholoďami zaoberať po odchode z armády. V roku 1895 predložil patentovému úradu návrh na „vzdušný nákladný vlak“ a následne ho získal.

Vzdušné plavidlo s označením LZ 1 malo dĺžku 128 metrov a poháňali ho dva motory so štyrmi vrtuľami. Prvý pokusný let sa konal 2. júla 1900 nad Bodamským jazerom. Vzducholoď sa z hladiny jazera vzniesla do výšky takmer 400 metrov a vo vzduchu zostala rovných 17 minút.

Pred prvou svetovou vojnou patrili Zeppelinove podniky Luftschiffbau Zeppelin GmbH vo Friedrichshafene k najväčším závodom v Nemecku. Vyrobilo sa tu 100 vzducholodí. Podľa TASR väčšina z nich bola zneužitá v prvej svetovej vojne, keď podnikali nočné nálety na britské mestá. Za koniec éry vzducholodí sa považuje katastrofa vzducholode Hindenburg 6. mája 1937. Očividne však „vstali z mŕtvych“.

Antónia je špičkou v leteckom priemysle. Zabezpečovala let pre Meryl Streep či Beyoncé, jej meno pozná aj dalajláma

Menšia uhlíková stopa

Trasy vzducholode Airlander 10 pre 100 cestujúcich zahŕňajú aj spomínanú cestu z Barcelony na Baleárske ostrovy, konkrétne do Palmy de Mallorca. Cesta bude trvať štyri a pol hodiny. Spoločnosť uviedla, že cesta vzducholoďou bude trvať zhruba rovnako dlho ako cestovanie lietadlom po zohľadnení príletu na a z letiska, ale bude mať oveľa menšiu uhlíkovú stopu. Vzducholode by mohli znížiť emisie CO2 z lietania až o 90 %.

Spoločnosť HAV pre The Guardian uviedla, že stopa CO2 na jedného cestujúceho vo vzducholodi bude asi 4,5 kg, v prúdovom lietadle stopa CO2 vychádza na 53 kg.

Let z Liverpoolu do Belfastu by mal trvať päť hodín a 20 minút, z Osla do Štokholmu sa dostaneš za šesť a pol hodiny a zo Seattlu do Vancouveru za niečo viac ako štyri hodiny.

Žiadny luxusný produkt

 „Nejde o luxusný produkt, je to však praktické a predstavuje riešenie klimatickej krízy. 47 % regionálnych letov spája mestá, ktoré sú od seba vzdialené menej ako 370 km a emituje sa tak pri tom obrovské množstvo oxidu uhličitého. Máme lietadlá určené na cestovanie na veľmi dlhé vzdialenosti i na veľmi krátke vzdialenosti. Je dobré, že existuje skutočne lepšie riešenie,“ povedal pre The Guardian Tom Grundy, výkonný riaditeľ spoločnosti HAV.

Grundy dodal, že hybridný elektrický Airlander 10 by mohol produkovať len 10 % uhlíkovej stopy už od roku 2025. V budúcnosti sa očakáva, že vzducholode budú výlučne elektrické.

zdroj: FB/Hybrid Air Vehicles

Zážitkové cestovanie

HAV uviedla, že rokuje s niekoľkými leteckými spoločnosťami. Očakáva sa, že v najbližších mesiacoch ohlási partnerstvá. Spoločnosť už podpísala dohodu o dodávke vzducholode luxusnej švédskej cestovnej kancelárii OceanSky Cruises, ktorá uviedla, že chce pomocou tohto plavidla ponúknuť „zážitkové cestovanie“ po severnom póle s arktickým prieskumníkom Robertom Swanom.

Spoločnosť príjme priamo do výroby asi 500 ľudí a podporí ďalších 1 500 pracovných miest v dodávateľskom reťazci. Spoločnosť do roku 2025 chce vyrábať 12 vzducholodí ročne.

V Košiciach vyvinuli unikátny trenažér. Budúci piloti sa v ňom cítia ako v skutočnom vrtuľníku či lietadle

Prototyp Airlanderu 10 za 25 miliónov libier vykonal šesť testovacích letov, niektoré sa však neskončili úspešne. Havarovalo napríklad v roku 2016 pri svojom druhom testovacom lete, a to po úspešnej 30-minútovej prvej ceste. HAV v tom čase napísal na Twitter. „Airlander sa poškodil pri pristávaní počas dnešného letu. Vo vzduchu nedošlo k žiadnemu poškodeniu.“

zdroj: FB/Hybrid Air Vehicles

Vzducholoď, ktorá dokáže vzlietnuť a pristáť z takmer ľubovoľného rovného povrchu, dosiahla počas svojich záverečných testov výšku 2 100 metrov a rýchlosť až 50 uzlov. Spoločnosť má podporu vlády Spojeného kráľovstva a granty z Európskej únie.