WHO pre El Niño aktivovala najvyšší interný stupeň reakcie. Pripravuje sa na zdravotné riziká

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) podľa informácií portálu VTM aktivovala tretí, najvyšší stupeň núdzovej reakcie v súvislosti so zdravotnými rizikami, ktoré so sebou prináša jav El Niño. Napriek tomu, že nejde o vyhlásenie stavu ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu, organizácia pripravila strategický plán na obdobie od októbra 2026 do septembra 2027. Jeho cieľom je pomôcť krajinám včas identifikovať hrozby, chrániť ohrozené skupiny obyvateľstva a zabezpečiť fungovanie zdravotníckych služieb aj počas klimatických extrémov. 

Horúčavy, záplavy aj infekčné ochorenia 

Podľa Svetovej meteorologickej organizácie je El Niño už etablované a v nasledujúcich mesiacoch hrozí jeho zosilnenie. Organizácia predpokladá, že pretrvávať bude minimálne do februára 2027, pričom jeho dôsledky sa môžu prejavovať aj neskôr. 

El Niño je prirodzený klimatický jav spojený s otepľovaním povrchových vôd v rovníkovej časti Tichého oceánu a so zmenami atmosférického prúdenia. Ovplyvňuje rozloženie zrážok a teplôt vo viacerých regiónoch sveta. Jeho účinky sa môžu pridať k dôsledkom dlhodobého globálneho otepľovania.

Niektoré regióny môžu zasiahnuť dlhé obdobia sucha, zatiaľ čo iné môžu byť postihnuté intenzívnymi dažďami až povodňami. Modelový odhad Climate Impact Lab predpokladá, že extrémne horúčavy spojené s El Niñom môžu od júna 2026 do februára 2027 viesť k približne 451-tisíc dodatočným úmrtiam. Nejde o zaznamenaný počet obetí, ale o projekciu možného vývoja. Podľa odhadov sa najväčšie straty na životoch očakávajú v Nigérii, Indonézii a Sudáne. 

Vo viacerých krajinách sa môže zhoršiť aj potravinová kríza spojená s neúrodou a rastom cien. Svetový potravinový program (WFP) odhaduje, že do roku 2027 bude hroziť akútny hlad ďalším 50 miliónom ľudí.

Extrémne horúčavy zvyšujú riziko dehydratácie, úpalov a úmrtí, zatiaľ čo požiare zhoršujú kvalitu ovzdušia a môžu vyvolávať dýchacie problémy. Zmeny teplôt a zrážok môžu v zasiahnutých regiónoch vytvárať priaznivejšie podmienky na šírenie malárie, horúčky dengue či infekcie vírusom zika. Záplavy môžu kontaminovať zdroje pitnej vody, čím sa môže urýchliť šírenie cholery. V oblastiach so stúpajúcou slanosťou vody môže dôjsť k rýchlemu množeniu patogénov. 

Odhady Svetovej zdravotníckej organizácie ukazujú, že finančné prostriedky potrebné na zvládnutie prvých šiestich mesiacov môžu dosiahnuť až 35 miliónov dolárov. Organizácia Spojených národov (OSN) už z fondu CERF uvoľnila viac než 50 miliónov dolárov na pomoc jedenástim krajinám.

Gigantický El Niño prepísal mapu katastrof: Zničené pralesy, rekordné tajfúny a zmena, ktorá zasiahne aj zimu na Slovensku

Na čo si dať pozor pri cestovaní

Napriek tomu, že na Slovensku nie je dôvod automaticky očakávať zvýšenie výskytu tropických infekcií či zdravotnú krízu, cestovatelia, ktorí sa chystajú navštíviť oblasti zasiahnuté extrémnymi horúčavami, záplavami či zvýšeným rizikom nákazy, by mali spozornieť. Pred odchodom sa oplatí sledovať cestovné odporúčania a zdravotné upozornenia platné v danom čase pre konkrétnu krajinu. Dôležité je dbať na ochranu pred komármi, dôslednú hygienu, zabezpečenie prístupu k čistej pitnej vode, ako aj vhodné očkovanie v závislosti od destinácie. 

Možným dôsledkom El Niña pre počasie a rizikám pre poľnohospodárstvo sme sa venovali v samostatnom článku. Konkrétny vplyv El Niña na slovenskú zimu zatiaľ nemožno spoľahlivo určiť.