Z hlbokého vesmíru priletel vzácny hosť. Kométa 3I/ATLAS sa nachádza najbližšie k Zemi. Astronóm radí, ako ju pozorovať

V priebehu pár dní sa v našom kozmickom susedstve objavil návštevník, ktorý sem nepatrí. Kométa 3I/ATLAS nepriletela z okolia Slnka ani z okraja našej slnečnej sústavy, ale z medzihviezdneho priestoru – z oblasti, odkiaľ sa k nám objekty dostanú len výnimočne, informoval portál iMeteo.

V astronómii ide o raritu: po 1I/ʻOumuamua a 2I/Borisov je to len tretí potvrdený medzihviezdny objekt, ktorý sa podarilo zachytiť počas preletu našou sústavou, upozorňuje NASA. Aj keď ju voľným okom neuvidíš, vedecky ide o mimoriadne cenného „návštevníka“ z iného hviezdneho prostredia.

Tretí potvrdený medzihviezdny návštevník

Najbližšie k Zemi sa dostala v piatok 19. decembra ráno, no aj v tomto prípade platí, že „blízko“ je v mierke vesmíru relatívny pojem. Kométa sa pohybovala stovky miliónov kilometrov od nás a pre bežného pozorovateľa zostáva neviditeľná.

Napriek tomu je jej prítomnosť pre vedcov mimoriadne hodnotná: ponúka šancu skúmať materiál a správanie telesa, ktoré vzniklo pri inej hviezde. A keďže 3I/ATLAS už zamierila späť von zo slnečnej sústavy, okno na merania je obmedzené – každý ďalší týždeň rozhoduje o tom, koľko údajov sa ešte podarí získať.

Okolo 7:00 stredoeurópskeho času sa nachádzala približne 1,8 astronomickej jednotky od našej planéty, teda zhruba 268,5 milióna kilometrov. Iné prepočty pracujú s približným číslom okolo 270 miliónov kilometrov, rozdiel je len v zaokrúhľovaní. Pre predstavu, je to takmer dvojnásobok priemernej vzdialenosti Zeme od Slnka.

To najdôležitejšie však nie je samotné číslo, ale pôvod objektu. Medzihviezdne telesá nie sú gravitačne viazané na naše Slnko. Vznikli v inom planetárnom systéme a do slnečnej sústavy priletia po dlhej ceste medzihviezdnym priestorom. Práve preto sú extrémne vzácne a aj preto ich astronómovia sledujú s vysokou intenzitou, kým sú ešte v dosahu prístrojov.

Kométa 3I/ATLAS bola objavená v polovici tohto roka. V októbri sa dostala najbližšie k Slnku a zároveň minula Mars vo vzdialenosti približne 30 miliónov kilometrov. Po tomto úseku už pokračuje ďalej: postupne sa vzďaľuje od vnútra slnečnej sústavy a okno na detailné pozorovania sa z mesiaca na mesiac zužuje.

Ľudia veria, že ide o mimozemský úkaz. Nezvyčajná kométa ATLAS vyvolala rozruch, vedci potvrdili jej pôvod

Ako a kedy ju ešte stihnúť pozorovať

Bežné pozorovanie z dvora či balkóna neprichádza do úvahy. 3I/ATLAS nie je viditeľná voľným okom a optimálne obdobie na pozorovanie, ktoré sa začalo v novembri, už podľa dostupných informácií prešlo. Navyše sa pri najbližšom priblížení nachádzala na opačnej strane Slnka, čo pozorovanie zo Zeme komplikuje.

Ak ju chce niekto predsa len skúsiť „uloviť“ amatérskymi prostriedkami, potrebuje techniku. Podľa odporúčaní, ktoré sa objavili v astronomickej komunite, je ideálny teleskop s priemerom aspoň 8 palcov, teda približne 20 centimetrov. V praxi to znamená skôr výbavu astronomických klubov alebo skúsených amatérov.

Zaujímavou alternatívou je sledovanie projektov, ktoré sprístupňujú pozorovania verejnosti. Virtual Telescope Project avizoval živý prenos z pozorovania kométy v sobotu o 4:00 UTC, teda o 5:00 nášho času. Plánované vysielanie v predchádzajúcich dňoch ovplyvnilo nepriaznivé počasie, no prenos má umožniť vidieť, čo by inak ostalo väčšine ľudí skryté.

Dôležité je, že kométa nezmizne zo dňa na deň. Podľa NASA má zostať pozorovateľná teleskopmi a niektorými vesmírnymi misiami ešte niekoľko mesiacov – kým sa úplne nevytratí z dosahu našich prístrojov.

Prelom v pozorovaniach: kométa v röntgenovom žiarení

To, čo robí 3I/ATLAS výnimočnou aj medzi výnimočnými objektmi, je rozsah pozorovaní. Vedci ju sledujú od leta naprieč viacerými časťami elektromagnetického spektra – v optickom, infračervenom aj rádiovom. Najväčšiu pozornosť však teraz priťahuje fakt, že sa ju podarilo po prvý raz zachytiť aj v röntgenovom žiarení.

Röntgenové žiarenie nie je pri kométach úplná rarita, kométy zo slnečnej sústavy ho vyžarovať dokážu. Dlhý čas však nebolo jasné, či sa rovnako „správajú“ aj kométy medzihviezdneho pôvodu. Predchádzajúce pokusy pri podobných preletoch v rokoch 2017 a 2019 nepriniesli výsledky.

Zlom nastal až teraz. Japonská misia XRISM pozorovala 3I/ATLAS koncom novembra počas 17 hodín pomocou teleskopu Xtend. Detektory zachytili röntgenové žiarenie, ktoré siahalo až približne 400 000 kilometrov od pevného jadra kométy. Takýto rozsah môže súvisieť s oblakmi plynov, ktoré kométu obklopujú a ktoré sa pri prelete interagujú s okolím, píše portál iMeteo.

Mechanizmus, ktorý sa pri kométach často spomína, je interakcia plynov uvoľňovaných z jadra so slnečným vetrom – prúdom nabitých častíc zo Slnka. Keď sa kométa priblíži k hviezde, jej materiál sa začne zohrievať a sublimovať. V prípade 3I/ATLAS sa pri tomto procese spomínajú plyny ako vodná para, oxid uhoľnatý či oxid uhličitý. XRISM zároveň zaznamenala v blízkosti jadra prvky ako uhlík, kyslík a dusík.

Kombinácia röntgenových dát s optickými, infračervenými a rádiovými meraniami môže pomôcť odpovedať na kľúčovú otázku: nakoľko sa chemické „správanie“ medzihviezdnej kométy podobá kométam, ktoré poznáme z vlastnej slnečnej sústavy, a v čom sa naopak líši.

Kam smeruje a čo môže prezradiť o iných svetoch

Pre vedcov má 3I/ATLAS hodnotu aj ako časová kapsula. Astrofyzik Chris Lintott z Oxfordskej univerzity pripomína, že kométa mohla vzniknúť v inom planetárnom systéme približne pred ôsmimi miliardami rokov. Ak by tento odhad sedel, bola by výrazne staršia než naša slnečná sústava, ktorej vek sa odhaduje na približne 4,5 miliardy rokov.

Jej ďalšia cesta je už v zásade „napísaná“ dynamikou dráhy. Na začiatku roka 2026 by mala preletieť v blízkosti Jupitera. Do roku 2028 má pretnať dráhu Neptúna a následne slnečnú sústavu definitívne opustiť. Návrat sa neočakáva – objekt bude pokračovať do medzihviezdneho priestoru, kde môže putovať ďalšie milióny až miliardy rokov.

Aj preto je každý mesiac pozorovaní dôležitý. 3I/ATLAS síce ostáva očiam väčšiny ľudí skrytá, no pre astronómiu predstavuje jedinečnú príležitosť analyzovať materiál, ktorý vznikol „inde“ – mimo našej kozmickej adresy. A práve takýto návštevník môže pridať nové detaily do toho, ako vyzerajú vzdialené planetárne systémy, z ktorých k nám občas doputuje tichý posol z hlbokého vesmíru.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír