Za svoj dlhý život vďačila kľúčovému rozhodnutiu. Jane Goodall opísala 3 dôvody, prečo by si mal jesť menej mäsa

Zomrela ako legenda a inšpirácia. Jane Goodall, priekopníčka v ochrane prírody a výskume šimpanzov, sa dožila 91 rokov a až do posledných dní pracovala na tom, čomu verila celý život – na ochrane planéty a zvierat.

Keď zomrela, bola na prednáškovom turné v Los Angeles. Počas svojho života však bola stále aktívna, cestovala, hovorila s mladými a šírila myšlienku, že každý človek má moc zmeniť svet.

Za svoj dlhý a zdravý život vďačila nielen práci, ktorá ju napĺňala, ale aj životnému štýlu, ktorý vedome zvolila už v 60. rokoch. Pred viac než polstoročím sa rozhodla pre rastlinnú stravu — rozhodnutie, ktoré sa stalo nielen osobným, ale aj etickým a ekologickým postojom.

„Pozrela som sa na bravčové kotlety a videla strach, bolesť, smrť“

Jane Goodall nebola len vedkyňa, ale aj filozofka v každodennom živote. V eseji z roku 2017 s názvom Why I Went Plant-Based opísala okamih, keď sa rozhodla zmeniť svoj jedálny lístok navždy. „Prestala som jesť mäso pred približne päťdesiatimi rokmi, keď som sa pozrela na bravčovú kotletu na tanieri a pomyslela si: toto predstavuje strach, bolesť, smrť,“ napísala.

Ako píše portál CNBC, v tej chvíli prešla Jane na rastlinnú stravu a, ako dodala, „okamžite som sa cítila lepšie, ľahšia.“ Rozhodnutie však nebolo motivované len zdravím. „Nestala som sa vegánkou kvôli svojmu zdraviu. Stala som sa ňou z etických dôvodov. Som vegánka kvôli planéte,“ povedala v rozhovore pre The National ešte tento rok.

Goodall sa už vtedy stavala proti veľkochovom a upozorňovala na utrpenie zvierat, ktoré v nich prežívajú. Podľa nej väčšina ľudí nechce vedieť, aké kruté podmienky vládnu na farmách – „ľudia mi hovoria, že milujú zvieratá, no nechcú počuť, ako trpia, aby mohli ďalej jesť bravčové a hovädzie bez výčitiek,“ napísala.

zdroj: TASR/AP/Tommy Martino

Menej mäsa, viac života

Jane Goodall vo svojej eseji rozobrala tri hlavné dôvody, prečo by ľudia mali jesť menej mäsa: etický, ekologický a zdravotný. Prvým dôvodom bol chov zvierat, ktorý im spôsobuje obrovské utrpenie.

Ďalším dôvodom bolo znížiť šokujúce škody, ktoré priemysel výroby mäsa spôsobuje životnému prostrediu a ničí planétu. A po tretie, na zlepšenie svojho zdravia, pretože nadmerná konzumácia mäsa totiž ľudskému zdraviu škodí.

„Produkcia mäsa prispieva k emisiám skleníkových plynov a poškodzuje zdravie planéty,“ vysvetlila Goodall, čím predbehla dobu o celé desaťročia. Dnes jej slová potvrdzujú vedecké výskumy – podľa Harvard Health znižovanie konzumácie červeného mäsa vedie k nižšiemu riziku srdcovocievnych chorôb a rakoviny, zatiaľ čo nadmerný príjem mäsa môže skrátiť život.

Goodall tiež upozorňovala na plytvanie zdrojmi. „Obrovské množstvá vody a pôdy sa míňajú len na pestovanie obilia pre miliardy zvierat, ktoré ľudia zjedia,“ napísala. Poukázala na odlesňovanie, emisie metánu z chovu dobytka a nadmerné používanie antibiotík, ktoré vedie k rezistencii baktérií.

V eseji citovala aj maďarského filozofa Ervina Lászlóa, ktorý kedysi povedal, že „ťažká konzumácia mäsa je zločinom proti budúcnosti ľudstva.“ Jane Goodall s tým bezvýhradne súhlasila.

Rastlinná cesta ako súčasť aktivizmu

Pre Jane Goodall nebolo vegánstvo módou, ale logickým pokračovaním jej životnej filozofie. Verila, že vzťah človeka k prírode sa odráža v každom každodennom rozhodnutí – aj v tom, čo máme na tanieri. „Voľba rastlinnej stravy je voľbou zmeniť svoj život, a tým aj život planéty,“ napísala.

Keď v 60. rokoch žila v Tanzánii medzi šimpanzmi, videla, ako je všetko v prírode prepojené. Tento zážitok v nej prebudil presvedčenie, že ľudia majú morálnu povinnosť chrániť živé bytosti. Preto sa v neskorších rokoch jej výskum postupne zmenil na globálne environmentálne hnutie.

Goodall neprestávala pracovať ani po deväťdesiatke. Cestovala po svete, prednášala a inšpirovala mladých ľudí, aby sa zaujímali o ekológiu a ochranu zvierat. Jej organizácia Jane Goodall Institute pôsobí vo viac ako tridsiatich krajinách a podporuje stovky vzdelávacích projektov.

„Často sa ma pýtajú, prečo stále pracujem,“ povedala raz s úsmevom. „Pretože stále existuje nádej. A nádej potrebuje činy.“

Odkaz, ktorý zanechala

Jane Goodall zomrela prirodzenou smrťou vo veku 91 rokov, keď bola na prednáškovej ceste v Los Angeles. Pracovala doslova do posledných dní, čím potvrdila to, čo dlhé roky hlásala – že šťastní a zdraví ľudia nikdy naozaj neodchádzajú do dôchodku, pretože ich život má stále zmysel.

Jej rastlinný životný štýl sa stal symbolom zodpovedného prístupu k planéte. V eseji z roku 2017 napísala: „Ľudia sa ma pýtajú, prečo to všetko robím. Odpoveď je jednoduchá: pretože to je správne. A pretože môžem.“

Dnes, keď sa svet trápi dôsledkami klimatickej krízy, sa jej slová čítajú ako varovanie aj ako návod. Každý človek má moc meniť svet — či už tým, ako žije, čo konzumuje, alebo ako sa správa k iným bytostiam.

Jane Goodall žila 91 rokov, no jej myšlienky budú žiť oveľa dlhšie. Zanechala po sebe nielen vedecké objavy, ale aj morálny kompas pre ľudstvo. A možno by súhlasila s tým, že zmena sveta sa začína tam, kde by sme to najmenej čakali – pri tanieri so zeleninou.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti