Najneúprosnejší zabijak medzi chorobami ukázal svoju „Achillovu pätu“. Vedci z nej vytvorili základ pre novú vakcínu
- Vedci objavili slabiny najsmrteľnejšej choroby
- Nová mRNA vakcína cielene posilňuje imunitu
- Vedci objavili slabiny najsmrteľnejšej choroby
- Nová mRNA vakcína cielene posilňuje imunitu
Doposiaľ neporaziteľná infekcia, ktorá si každoročne vyžiada viac životov ako akákoľvek iná nákazlivá choroba, sa pomaly, ale isto približuje k svojmu koncu. Tím biomedicínskych výskumníkov z Massachusetts Institute of Technology odhalil slabiny tuberkulózy a postavil na nich úplne novú obrannú stratégiu. Po viac ako 100 rokoch sa tak svet dočká novej vakcíny, ktorá dokáže ochrániť nielen deti, ale aj dospelých.
Nová generácia vakcín proti tuberkulóze
Tuberkulóza zabije jedného človeka každých 20 sekúnd. Hoci pokrok v medicíne priniesol vývoj vakcíny Bacillus Calmette –Guérin (BCG), ukázalo sa, že nie je rovnako účinná u všetkých. BCG síce výrazne znižuje riziko ťažkých foriem tuberkulózy, ktoré najviac ohrozujú malé deti, no u dospelých nepreukázala dostatočnú ochranu. Vedci preto hľadajú spôsoby, ako ochrániť aj túto skupinu ľudí.
Výskumníci z tímu Bryansa Brysona a Foresta Whita využili špičkové technológie, aby rozlúštili, ktoré časti baktérie Mycobacterium tuberculosis sú pre imunitný systém najviditeľnejšie.
Tím prešiel viac ako štyritisíc proteínov, z ktorých identifikoval dvadsaťsedem kľúčových peptidov pochádzajúcich z trinástich proteínov baktérie. Následné testy s T-bunkami od ľudí, ktorí tuberkulózu prekonali, ukázali, že až dvadsaťštyri z týchto peptidov vyvoláva silnú imunitnú reakciu. Z tohto zoznamu vznikol rebríček kandidátov na novú multikomponentnú vakcínu, ktorá cielene prebúdza imunitnú pamäť.
Tím však nezostal len pri mapovaní. Vytvoril aj modelové mRNA konštrukty, ktoré kódujú vybrané sekvencie a smerujú ich priamo do buniek tak, aby vyvolali robustnú a koordinovanú obrannú reakciu. Výsledky prvých testov potvrdzujú, že takto navrhnutá vakcína dokáže prebudiť imunitu spôsobom, aký sme doteraz nepoznali.
Na rozdiel od klasickej BCG, ktorá používa oslabený príbuzný kmeň baktérie a spolieha sa na široké spektrum antigénov, mRNA prístup ide opačnou cestou. Vyberá presne tie fragmenty, ktoré imunitný systém prirodzene rozpoznáva, a učí telo reagovať cielene, akoby mu poskytol detailnú mapu nepriateľa. Takáto vakcína sa dá flexibilne upraviť a prispôsobiť konkrétnym populáciám.
Náročná liečba tuberkulózy
Tuberkulóza je najnebezpečnejšou infekčnou chorobou na svete. Každoročne si vyžiada približne 1,3 milióna životov, čo je viac ako HIV/AIDS a malária dokopy, uvádza PIH. Šíri sa vzduchom, keď infikovaný človek zakašle, rozpráva alebo sa len nadýchne. Najčastejšie útočí na pľúca, no dokáže zasiahnuť takmer akúkoľvek časť tela, od mozgu až po kosti.
Jej začiatok býva zradný. Prvé príznaky pripomínajú obyčajné prechladnutie – ľahký kašeľ, únava, teploty, ktoré sa postupne vracajú. Práve preto sa tuberkulóza často odhalí až v pokročilom štádiu. Bez liečby choroba neúprosne postupuje a stáva sa smrteľnou.
Zotavenie si vyžaduje dlhú a náročnú cestu. Kým maláriu možno vyliečiť v priebehu niekoľkých dní, tuberkulóza potrebuje minimálne štyri mesiace intenzívnej liečby. V závažných prípadoch trvá aj dlhšie.
Pacient musí denne užívať kombináciu piatich silných liekov, ktoré môžu spôsobovať nevoľnosť, vyrážky či dokonca poškodenie pečene. Každý vynechaný deň alebo predčasné ukončenie liečby zvyšuje riziko, že sa choroba vráti – silnejšia, odolnejšia a ťažšie zvládnuteľná.
Najväčším postrachom moderného lekárstva je multirezistentná tuberkulóza (MDR-TB). Táto forma vzniká vtedy, keď baktérie prestanú reagovať na dva najúčinnejšie lieky. MDR-TB je síce liečiteľná, no vyžaduje nákladné a v mnohých prípadoch toxické lieky, ktoré prinášajú závažné vedľajšie účinky.
Nová generácia vakcín, založená na mRNA technológii, sľubuje prelom, aký svet s tuberkulózou doposiaľ nezažil. Najväčší prínos by pocítili dospelí, ktorí denne cestujú, pracujú, starajú sa o rodiny a netušia, že v sebe nosia smrteľnú baktériu.
Menej infekcií znamená menej liekov, menej vedľajších účinkov a menej prípadov rezistencie. Štáty by ušetrili miliardy na liečbe, zatiaľ čo laboratóriá by mohli presunúť pozornosť k iným prehliadaným chorobám.
Aby sa však nová vakcína stala skutočnou zbraňou proti tuberkulóze, musí preukázať nielen bezpečnosť a schopnosť vyvolať silnú imunitnú odpoveď, ale aj zníženie prenosu ochorenia v komunitách.
Čítaj viac z kategórie: Lifehacking
Zdroje: MIT News, PIH, WHO