Zabudni na drahé vitamíny. Hygienici odporúčajú 5 obyčajných trikov, ktoré najlepšie ochránia dieťa pred chrípkou

S príchodom chladných dní stúpa počet detí, ktoré zápasia s kašľom, nádchou či horúčkou. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) preto upozorňuje rodičov aj školy, aby v tomto období nepodcenili základné zásady prevencie.

Deti totiž patria medzi najcitlivejšiu vekovú skupinu, ktorá sa s akútnymi respiračnými ochoreniami stretáva najčastejšie. Ide najmä o vírusové infekcie ako je chrípka, COVID-19 či prechladnutia spôsobené rhinovírusmi. Menej často ich spôsobujú baktérie, napríklad streptokoky či stafylokoky.

„Tieto ochorenia sa prenášajú najmä vzdušnou cestou a vstupnou bránou pre ich pôvodcov sú horné dýchacie cesty,“ pripomína ÚVZ. K prenosu však môže dôjsť aj cez kontaminované predmety a plochy – choroboplodné zárodky sa z rúk ľahko dostanú na sliznice úst, nosa či očí. Preto platí, že prevencia začína pri bežných návykoch a hygiene.

Umývanie rúk a respiračná etiketa ako základ

Najdôležitejším pravidlom ostáva dôkladné a pravidelné umývanie rúk. Rodičia by mali deťom trpezlivo vysvetľovať, prečo je táto jednoduchá činnosť taká podstatná. Deti by si mali ruky umývať po príchode domov či do školy, po použití toalety, po kašľaní alebo kýchaní a vždy pred jedlom.

„Nestačí ruky len opláchnuť – treba použiť mydlo a teplú vodu,“ zdôrazňuje úrad. Po umytí rúk je dôležité ich aj správne osušiť, ideálne jednorazovou papierovou utierkou alebo čistým uterákom, ktorý sa pravidelne mení.

Rovnako dôležitá je aj tzv. respiračná etiketa. Deti by sa mali naučiť, že pri kýchaní či kašľaní si majú ústa a nos zakryť vreckovkou alebo aspoň lakťovou jamkou. Použité vreckovky patria do uzatvárateľného odpadkového koša a po ich použití by si deti mali umyť ruky. Pedagógovia by mali dbať na to, aby mali žiaci v triedach vždy k dispozícii hygienické potreby – mydlo, utierky a vreckovky.

Čerstvý vzduch, zdravé jedlo a pobyt vonku

Vetranie miestností patrí k najúčinnejším spôsobom, ako znížiť množstvo vírusov v ovzduší. Herne, triedy či spálne v materských školách treba niekoľkokrát denne krátko, ale intenzívne vyvetrať. V zimných mesiacoch sa odporúča otvoriť okná dokorán aspoň počas prestávok. „Pri obnove vzduchu nejde len o doplnenie kyslíka, ale aj o odstránenie mikroorganizmov, prachu či nadbytočnej vlhkosti,“ vysvetľuje ÚVZ.

Rovnako dôležitá je kvalitná a pestrá strava. Vitamíny C, D, E a zinok sú základom silnej imunity. Najlepším zdrojom vitamínu C je čerstvé ovocie a zelenina – paprika, kivi, citrusy či kapusta. Počas jesene a zimy by deti mali prijímať aj vitamín D, keďže slnečného svetla je menej. Prospešné sú aj omega-3 mastné kyseliny z rybieho oleja alebo chia oleja.

Zdravý životný štýl dopĺňa každodenný pobyt na čerstvom vzduchu. Prechádzky, hry vonku či telesná výchova na školských ihriskách pomáhajú deťom zlepšovať kondíciu a posilňujú ich odolnosť. „Pobyt vonku možno využiť aj na otužovanie organizmu vzduchom, ktoré by malo byť postupné a spojené s pohybom,“ odporúča odborníčka na hygienu ÚVZ detí Alena Gregušová.

Spánok a domáca starostlivosť

Kým cez deň má dieťa dostatok pohybu, večer potrebuje pokoj. Spánok regeneruje organizmus a pomáha mu bojovať s vírusmi. Čím je dieťa mladšie, tým dlhší spánok potrebuje – predškoláci by mali spať 11 hodín denne, školáci do 12 rokov 10 až 11 hodín a tínedžeri približne 9 hodín. Pred spaním by sa deti mali vyhýbať obrazovkám a mať v izbe čerstvý vzduch s teplotou do 22 °C.

ÚVZ zároveň upozorňuje na riziká pasívneho fajčenia. Tabakový dym obsahuje množstvo toxických látok, ktoré poškodzujú bunky a oslabujú imunitu. „Zápal priedušiek, astma či alergie môžu byť dôsledkom vystavenia cigaretovému dymu,“ varujú odborníci. Preto je dôležité, aby rodičia nefajčili v domácnosti ani v prítomnosti detí.

Ak dieťa ochorie, malo by zostať doma a rodič by mal dodržiavať pokyny lekára. „Ochorenie je potrebné vyliečiť a neprechodiť ho,“ upozorňuje Gregušová. Návrat do kolektívu má prísť až po úplnom zotavení, aby sa zabránilo opätovnému nakazeniu a šíreniu vírusu medzi ostatné deti.

Čisté triedy, ranný filter a očkovanie

V školách a škôlkach má zásadný význam čistota prostredia. Počas chrípkovej sezóny by sa malo častejšie upratovať – ideálne navlhko, pretože vírusy prežívajú v prachu aj niekoľko dní. Povrchy, ktorých sa deti často dotýkajú, ako kľučky, vypínače či lavice, treba pravidelne dezinfikovať prostriedkami s obsahom chlóru alebo peroxidov.

Predškolské zariadenia majú navyše povinnosť vykonávať ranný zdravotný filter. Ide o krátke pozorovanie dieťaťa pri príchode do škôlky, počas ktorého pedagóg sleduje, či nevykazuje príznaky ochorenia. Ak si všimne kašeľ, nádchu alebo únavu, dieťa do kolektívu neprijme. Cieľom filtra je podľa ÚVZ „zabrániť šíreniu infekcie v skupine zdravých detí a ochrániť celý kolektív“.

Dôležitou súčasťou prevencie zostáva aj očkovanie. Úrad verejného zdravotníctva odporúča tzv. triádu očkovania – kombináciu ochrany proti COVID-19, chrípke a pneumokokom. Očkovanie proti chrípke sa odporúča absolvovať každý rok v októbri alebo v novembri. „Organizmus si vytvára protilátky zhruba 10 až 14 dní po očkovaní a ochrana trvá približne šesť mesiacov,“ uvádza ÚVZ. Vakcína je pritom plne hradená z verejného zdravotného poistenia.

Kotlár chystá reláciu na STVR. Chce vysvetľovať „pravdu o vakcínach“, televízia reaguje

Spoločná zodpovednosť rodičov a škôl

Prevencia respiračných ochorení u detí nie je len otázkou lekárskej starostlivosti, ale aj každodenných návykov a zodpovedného prístupu dospelých. Rodičia môžu deti viesť k hygiene, zdravej výžive a dostatku spánku, zatiaľ čo školy musia zabezpečiť čisté a dobre vetrané prostredie.

Ako pripomína hlavná odborníčka hlavného hygienika Alena Gregušová: „Každé dieťa, ktoré sa cíti choré, má zostať doma. Je to najjednoduchší a zároveň najúčinnejší krok, ako zabrániť šíreniu infekcií v kolektíve.“

Zdravie detí je spoločnou zodpovednosťou rodiny, školy aj celej spoločnosti – a aj malé kroky, ako umyté ruky či otvorené okno, môžu mať veľký význam.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska