Zabudni na klasické školy. Nový trend vo vzdelávaní mení životy slovenských rodín

Vzdelávacie prostredie na Slovensku sa v posledných rokoch mení pod tlakom spoločenských a technologických zmien. Tradičné školy s pevným rozvrhom, jednotnými osnovami a často preplnenými triedami sa snažia reagovať na potreby modernej doby.

Učitelia i rodičia hľadajú cesty, ako deťom sprostredkovať vedomosti efektívnejšie, osobnejšie a menej stresujúco. V tomto kontexte sa začína do popredia dostávať fenomén domáceho vzdelávania – teda individuálnej výchovy detí mimo klasického školského prostredia.

Tento model nie je na Slovensku žiaden nový výstrelok. Už historicky sa aristokrati a šľachta vzdelávali doma pod vedením súkromných učiteľov. Dnes sa k tejto forme výuky prikláňa rastúci počet slovenských rodín, ktoré v domácom vzdelávaní vidia možnosť, ako dieťaťu dopriať individuálny prístup, ticho, pozornosť a priestor na rozvoj vłastným tempom, informuje portál The Epoch Times. 

Vzdelávanie z obývačky rastie na popularite

Domáce vzdelávanie, známe ako homeschooling, si na Slovensku získava stále viac priaznivcov. Rodičia hľadajú flexibilnejšie a osobnejšie prístupy ku vzdelávaniu svojich detí, čo dokazuje aj rastúci počet domácich žiakov.

Podľa štatistík CVTI SR bolo v školskom roku 2022/2023 na Slovensku takto vzdelávaných 614 predškolákov a 1654 žiakov základných škôl, informuje portál domacevzdelavanie.sk.

Deti sú pritom oficiálne zapísané na kmeňovej škole, ktorá individuálne vzdelávanie umožňuje, a nad priebehom štúdia dohliada odborný garant. Rodičia si často volia vlastné učebnice a materiály, ktoré prispôsobujú potrebám svojich detí.

„Deti majú väčšiu chuť vzdelávať sa, pretože sú lepšie motivované a netlačia ich povinnosti školského systému,“ vysvetľuje pedagogička Zuzana Vráblová, ktorá je garantkou domáceho vzdelávania.

Učenie bez zvonenia a stresu

Každá rodina pristupuje k domácemu vzdelávaniu inak. Niektorí sa držia pevného režimu, iní sa prikláňajú k tzv. unschoolingu, kde si deti samy vyberajú, čo sa budú učiť. „Majú okolo seba učiteľov, podnety a učia sa prirodzene. Dôležitá je ich zvedavosť, ktorá sa v tradičnom systéme často stráca,“ opisuje Vráblová.

Vzdelávanie sa najčastejšie odohráva v dopoludňajších hodinách, testy sa vypracúvavajú doma a posielajú online. Skúšanie prebieha dvakrát ročne na kmeňovej škole a výsledky sa hodnotia slovne, čo odbúrava stres z klasických písomiek.

Výraznou výhodou je efektívne využitie času. „V škole sa často premrhá mnoho času dochádzkou a vyvolávaním. Doma preberieme učivo za 10 minút a ideme ďalej,“ hovorí Vráblová. Učenie sa tak dokáže prispôsobiť rytmu a energii dieťaťa.

Vzdelávanie šité na mieru

Vzdelávanie v domácom prostredí ponúka deťom možnosť napredovať individuálne, často aj mimo stanovených osnov. V zmiešaných skupinách sa deti prirodzene učia od seba navzájom. „Učila som spoločne prvákov a tretiakov. Počúvali sa navzájom a všetci sa niečo naučili,“ vysvetľuje garantka pre The Epoch Times.

Rovnako dôležité je sledovanie potrieb dieťaťa. „Doma viete, kedy dieťa už nevládze. V škole sa očakáva výkon aj vtedy, keď je unavené.“ V domácom prostredí sa tak vzdelávanie vie lepšie prispôsobiť aktuálnemu psychickému i fyzickému stavu dieťaťa.

Garant zohráva kľúcovú úlohu v kvalite vzdelávania. Dohliada na plnenie požiadaviek kmeňovej školy, komunikuje s rodičom a pomáha formovať vzdelávací obsah. Podmienkou je pedagogické vzdelanie alebo špecializácia na konkrétny stupeň vzdelávania.

zdroj: Unsplash/Annie Spratt

Výhody domáceho vzdelávania

Domáce vzdelávanie však určite nie je pre všetkých rodičov. Kompletne v rodine zmení množstvo procesov, ktoré niekomu môžu vyhovovať na sto percent, ale iného život môžu obrátiť naruby, píše portál eduworld.

Jednou z jeho najväčších výhod je však množstvo spoločného času, ktorý môžu rodičia a deti naplno využiť a užiť si. Ich vzťah sa prehlbuje vďaka každodennému kontaktu, ktorý prináša lepšie porozumenie správania, emócií aj individuálnych potrieb dieťaťa.

Rodičia, ktorí sa venujú výučbe svojich detí, ich postupne prestávajú tlačiť do vlastných predstáv či nesplnených ambícií. Vďaka úzkej spolupráci dokážu lepšie vnímať vnútorný svet svojich detí a ich prirodzené schopnosti.

Zároveň sa medzi rodičmi a deťmi buduje silnejšia dôvera. Tá sa prejavuje napríklad v situáciách, keď dieťa čelí náročným rozhodnutiam alebo konfliktu – rodičia mu viac veria a dieťa dokáže samostatne reagovať.

Z hľadiska vzdelávania dosahujú domoškoláci často lepšie výsledky. Sú menej vystavení vonkajšiemu tlaku, ktorý v bežnej škole môžu predstavovať napríklad očakávania od spolužiakov, súťaživé prostredie či porovnávanie.

Na rozdiel od klasického školského systému, kde významnú rolu zohrávajú sociálne zázemie a vzdelanie rodičov, pri domácom vzdelávaní tieto faktory strácajú na význame. Dieťa má možnosť učiť sa vlastným tempom a v prostredí, ktoré mu najviac vyhovuje.

Viac slobody, viac zodpovednosti

Domáce vzdelávanie však ponúka nielen slobodu, ale aj vysokú mieru zodpovednosti. Príprava na vyučovanie si vyžaduje čas a energiu, najmä ak sa učí viac ročníkov naraz. „Na každú hodinu som sa pripravovala minimálne hodinu. Každému dieťaťu som sa musela venovať osobitne,“ opisuje ďalej Vráblová pre The Epoch Times.

Rovnako dôležitá je psychická pohoda detí. „Ďalej zvedavosť je alfa a omega celého vzdelávania. Doma sú deti šťastné, láskavé, neboja sa pýtať, spolupracovať, objavovať.“ Vzdelávanie prebieha aj mimo domu – v prírode, v divadlách či knižnicach, čo obohacuje bežný učebný obsah.

Aj keď sa niektorí rodičia rozhodnú pre návrat k bežnému školskému režimu, mnohí považujú domáce vzdelávanie za plnohodnotnú alternatívu. „Žijem si absolútny strop svojich predstáv. Spájam svoju prácu s rodinným životom a robím, čo milujem,“ uzatvára Vráblová. Domáce vzdelávanie tak ostáva cestou, ktorá môže deťom i rodičom priniesť viac ako len vedomosti.

Homeschooling v sebe skrýva aj riziká 

Hoci domáce vzdelávanie ponúka množstvo výhod, je potrebné zohľadniť aj jeho riziká. Prvou z výziev je výrazné časové a psychické zaťaženie rodičov, ktorí preberajú rolu učiteľa a musia sa intenzívne pripravovať na vyučovanie. Práve nedostatok odborného pedagogického zázemia môže spôsobiť nerovnomerný rozvoj vedomostí, najmä pri predmetoch náročných na výklad.

Ďalším aspektom je obmedzený sociálny kontakt. Deti nemajú každodennú interakciu s rovesníkmi, čo môže vplývať na rozvoj ich sociálnych zručností. Zároveň domáce vzdelávanie nie je finančne nenáročné – rodiny musia investovať do materiálov, pomôcok či krúžkov a často sa spoliehajú iba na jeden príjem.

Administratívna náročnosť, zákonné požiadavky a potreba spolupráce s kvalifikovaným garantom môžu byť pre niektorých rodičov odrádzajúce. Nezanedbateľné je aj riziko nepochopenia zo strany širšieho okolia či rodiny.

Ak rodičia nemajú jasnú víziu a podporu, domáce vzdelávanie sa môže namiesto prínosu stať zdrojom frustrácie. Preto si takáto forma výučby vyžaduje zodpovedné plánovanie, dostatočnú motiváciu a otvorenú komunikáciu medzi všetkými zúčastnenými.

Fungovanie domáceho vzdelávania v praxi

Ak sa rodičia rozhodnú pre domáce vzdelávanie, musia dodržať určité legislatívne a organizačné kroky. V prípade žiakov prvého stupňa základnej školy je potrebné požiadať riaditeľa kmeňovej školy o individuálny výchovno-vzdelávací plán.

Ak riaditeľ so žiadosťou súhlasí, dieťa môže byť vzdelávané doma – pričom dvakrát ročne absolvuje komisionálne skúšky v tejto škole. Podobu a rozsah preskúšania určuje samotná škola.

Možnosť domáceho vzdelávania nie je obmedzená len na prvý stupeň. V praxi ho možno uplatniť aj na druhom stupni základných škôl, hoci v tomto prípade býva proces posudzovaný prísnejšie.

Čo hovorí zákon?

Právny rámec domáceho vzdelávania upravuje § 24 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. Zákon síce neobsahuje rozsiahlu byrokratickú záťaž, no odborníci a rodičia poukazujú na dve konkrétne problematické oblasti, ktoré v praxi spôsobujú komplikácie.

Prvou z nich je podmienka, že dieťa môže doma vyučovať len osoba s pedagogickým vzdelaním. Táto požiadavka síce formálne garantuje odbornosť výučby, no v praxi sa často obchádza tak, že rodič spolupracuje s kvalifikovaným učiteľom, ktorý formálne zastrešuje vzdelávanie ako garant, zatiaľ čo výučbu realizujú samotní rodičia.

Druhou prekážkou je financovanie – školy dostávajú iba 10 % normatívu na žiaka, ktorý sa vzdeláva doma. Tento nízky príspevok demotivuje školy k spolupráci s rodičmi na úrovni učebných materiálov, poradenstva či odborného vedenia. Zároveň to znamená, že rodina, ktorá sa rozhodne pre túto cestu, často prichádza o jeden príjem – a zároveň o širšiu podporu zo strany systému.

Napriek týmto nedostatkom predstavuje legislatíva rámec, ktorý domácemu vzdelávaniu na Slovensku nebráni –, a ak by sa odstránili spomínané prekážky, mohol by sa celý model výrazne zjednodušiť a skvalitniť.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska