Začínali so 4 000 eurami, dnes točia milióny. Bratia zbohatli na biznise so švihadlami

Dvaja bratia, Tomáš a Marek Vaněčkovci, mali spoločnú vášeň pre box. Pri tréningoch však neustále narážali na ten istý problém – švihadlá sa im jedno za druhým kazili. Rozhodli sa preto, že ich budú predávať sami. V roku 2016 odštartovali podnikanie s približne 4 000 eurami, prvé produkty skladovali v šatníkovej skrini a neskôr ich ručne opravovali v maminej garáži. Netušili, že práve obyčajné švihadlo im raz prinesie miliónový biznis.

O desať rokov neskôr stojí za značkou Švihej početná komunita s nemalým obratom. Bratia dnes vyvíjajú vlastné produkty, prevádzkujú tréningovú aplikáciu a expandujú do zahraničia.

Spolumajiteľ spoločnosti Marek Vaněček v rozhovore pre Startitup prezradil, ako premenili jednoduchý športový nástroj na úspešné podnikanie, prečo odmietli investorov a čo ich stálo stovky hodín práce v garáži.

• Ako dvaja bratia premenili počiatočnú investíciu 4 000 eur na biznis s ročným obratom 1,6 milióna eur.
• Prečo im vývoj jediného švihadla trval 562 dní a ako počas testovania zničili 265 rukovätí.
• Ako sa im podarilo vybudovať komunitu viac ako 150-tisíc ľudí a presvedčiť zákazníkov, aby za švihadlá platili viac.
• Aké najdrahšie podnikateľské chyby urobili a prečo je dnes podľa nich čoraz ťažšie uspieť v e-commerce.

Keby vám niekto pred desiatimi rokmi povedal, že vybudujete úspešný biznis na predaji švihadiel, verili by ste mu? Ako vznikol nápad podnikať práve s týmto produktom a čo bolo na vašich začiatkoch najťažšie?

Úprimne? Švihadlo bolo pre mňa vtedy súčasťou boxerského tréningu, nie podnikania. Švihej rozbehol môj brat Tomáš v roku 2016, ja som sa pridal o rok neskôr. Obaja sme boxovali a švihadlá sa nám jedno za druhým kazili. Tomáš absolvoval kurz u amerického olympionika Buddyho Leeho a začali sme predávať jeho švihadlá. Naším prvým skladom bola šatníková skriňa v izbe.

Najťažšie boli prvé roky, keď sme boli závislí od dodávateľov, ktorých sme nemali pod kontrolou. Švihadlá z USA neprichádzali načas, lanká sa krútili. Potom sme vyskúšali švihadlo z Číny a až po jeho dodaní sme zistili, že má nekvalitné ložiská. Na každom kuse sme ich museli v garáži ručne vymieňať. Strávili sme tým stovky hodín. Vtedy sme si povedali, že toto už nikdy nechceme zažiť a vyrobíme si vlastné švihadlo.

Skákanie cez švihadlo si mnohí spájajú najmä s detstvom alebo boxerskými tréningmi. Čím si vysvetľujete jeho rastúcu popularitu medzi dospelými? Prečo by ho ľudia mali zaradiť do svojho pravidelného pohybu?

Myslím si, že za desať rokov existencie Švihej sme odviedli kus práce a dostali švihadlo medzi ľudí. Zmestí sa do vrecka, nepotrebuješ fitko ani permanentku a plnohodnotný tréning zvládneš doma pred televízorom za pol hodiny. Mnohí ľudia sa vo fitku hanbia, doma nie. A hlavne ich to baví.

Navyše pri skákaní zapájaš celé telo, a tým spaľuješ viac kalórií. Naučíš sa prvý trik a hneď chceš zvládnuť ďalší. To sa ti na bežeckom páse nestane.

Veľmi nám pomohol aj covid, keď ľudia hľadali spôsoby, ako cvičiť doma. Do pravidelného pohybu by som švihadlo zaradil najmä preto, že je to rýchla cesta k lepšej kondícii. Mojím snom je, aby si ľudia raz povedali „idem si zašvihať“ rovnako prirodzene, ako dnes hovoria „idem si zabehať“.

Aké konkrétne zdravotné benefity môže pravidelné skákanie priniesť? Ako ovplyvňuje kondíciu, koordináciu, svaly či spaľovanie energie? A komu by ste tento typ pohybu, naopak, neodporúčali bez konzultácie s odborníkom?

Najdôležitejšia je kondícia. Srdce a pľúca dostanú zabrať už za pár minút. Neoddeliteľnou súčasťou je však aj zlepšenie koordinácie, pretože pri skákaní prepájaš nohy, ruky aj hlavu. U detí je to obrovský benefit. Kto má dobrú koordináciu, dokáže sa rýchlejšie naučiť prakticky akýkoľvek ďalší šport.

Veľa ľudí si myslí, že pri skákaní pracujú iba lýtka, ale v skutočnosti zapájaš celé telo – ramená, predlaktia, brucho aj chrbát. Preto sa pri skákaní dokážeš dostať do vysokej intenzity.

A potom je tu psychika. Naši Šviháci nám píšu, že im švihadlo pomohlo vypnúť hlavu. Pri skákaní sa dostali do stavu flow, keď prestali vnímať každodenné problémy.

Bez konzultácie s lekárom by som začínať neodporúčal ľuďom, ktorých bolia kolená alebo prekonali úraz kĺbov. Zároveň však musím upozorniť, že v porovnaní s behom ide o pohyb s nižším dopadovým zaťažením, pričom väčšinou dopadáme na obe nohy. Preto môže byť ku kĺbom šetrnejší. Pri behu totiž dopadáme vždy na jednu nohu a z väčšej výšky.

Koľko času denne by mal človek skákať, aby pocítil prvé výsledky? Existujú rôzne techniky skákania a dokáže si ich osvojiť aj úplný začiatočník, ktorý naposledy držal švihadlo na základnej škole?

Na toto vám nikto nedokáže poctivo odpovedať jedným číslom. Niekomu stačí päť minút denne, pretože doteraz nerobil vôbec nič, iný potrebuje tridsať minút.

Platí, že pravidelnosť je dôležitejšia ako množstvo. Radšej každý deň pár minút ako raz týždenne poriadna makačka. Prvý výsledok sa často neprejaví na váhe. Zistíš, že sa už nezadýchaš pri chôdzi po schodoch, a postupne si vybuduješ návyk.

Techník je veľa. Od základného skákania znožmo cez striedanie nôh, boxerský krok (boxer step), kríženie rúk (cross, takzvané vajíčko) až po dvojšvih. Zvládne to aj úplný začiatočník, len musí začať pomaly. Medzi najčastejšie chyby patrí nesprávne nastavená dĺžka švihadla, ruky príliš ďaleko od tela a zbytočne vysoké výskoky. Úplne stačí vyskočiť približne tri centimetre nad zem.

A kto nevie, ako začať, môže využiť náš tréningový plán Cesta Šviháka v mobilnej aplikácii. Je rozdelený do šiestich týždňov a prevedie človeka celým procesom krok za krokom.

Na prvý pohľad vyzerá švihadlo ako mimoriadne jednoduchý výrobok. Čo všetko sa však skrýva za vývojom profesionálneho švihadla?