Záhadná kométa 3I/ATLAS prináša nové zistenia. Vedci z NASA na nej objavili „ingrediencie života“

Kométa 3I/ATLAS, ktorá sa v týchto týždňoch približuje k Zemi, vyvolala medzi astronómami mimoriadny záujem. Ako pripomína televízia CNN, ide len o tretí objekt v histórii potvrdený ako návštevník z inej hviezdnej sústavy.

Séria najnovších pozorovaní z teleskopu Hubble, z misie Jupiter Icy Moons Explorer a z observatória ALMA odhalila, že kométa vyniká nezvyčajnou aktivitou aj chemickým zložením. Práve chemické zistenia sa stali prelomovými. Výskumníci objavili v jej plynoch molekuly, ktoré patria medzi základné stavebné prvky života.

Objav metanolu a kyanovodíka prekvapil vedcov

Portál Futurism informuje, že metanol je považovaný za dôležitý stavebný prvok pre vznik bielkovín a aminokyselín, teda molekúl, na ktorých je založená DNA aj RNA. Jeho prítomnosť v rôznych častiach vesmíru už v minulosti vzbudila pozornosť, no tentoraz ide o objav na interstelárnom telese, ktoré nikdy predtým nevzniklo ani necestovalo v našej slnečnej sústave.

Vedci z NASA, vedení astrochemikom Martinom Cordinerom, použili podľa Futurismu observatórium ALMA v Čile. Zistili, že kométa obsahuje nielen metanol, ale aj značné množstvo plynu kyanovodíka, ktorý je taktiež považovaný za prekurzor pri formovaní životných molekúl. Cordiner vysvetlil, že „molekuly ako kyanovodík a metanol sú v našich kométach prítomné len v stopových množstvách. Tu vidíme, že v tejto cudzej kométe sú veľmi bohaté“.

Z dát ALMA tím určil, že plyny pochádzajú z pevného jadra kométy a že až približne osem percent celkového uvoľňovaného plynu tvorí metanol. Ide o štvornásobok bežného množstva v porovnaní s kométami slnečnej sústavy. Autori štúdie uvádzajú, že produkcia oboch molekúl patrí medzi najvyššie hodnoty, aké boli v kométach doteraz namerané.

Nezvyčajná povaha kométy a jej pôvod mimo slnečnej sústavy

Podľa portálu New Scientist je 3I/ATLAS jedinečná už svojím správaním. Keď sa približovala k Slnku, jej obal vodnej pary a plynu sa začal rýchlo zväčšovať a obsahoval oveľa viac oxidu uhličitého než je typické pre bežné kométy. Svetlo odrážané kométou malo výrazne červenší odtieň, čo naznačuje neobvyklú povrchovú chémiu.

New Scientist zdôrazňuje aj to, že kométa začala uvoľňovať plyny už relatívne ďaleko od Slnka. Vedci preto predpokladajú, že možno celé stovky miliónov rokov neprešla blízko žiadnej hviezdy. Cordiner pre portál uviedol, že „metanol sa objavoval aj v oblasti komy, čo naznačuje, že jadro kométy nemusí byť homogénne“.

Niektoré predchádzajúce práce, na ktoré New Scientist odkazuje, predpokladajú, že veľké množstvo metanolu môže naznačovať bohatý obsah kovov, najmä železa, vo vnútornej štruktúre kométy. Metanol by mohol vznikať prostredníctvom chemických reakcií medzi rozpustenou vodou a kovovými zlúčeninami uvoľnenými teplom zo Slnka.

Najnovšie snímky ukazujú dve chvosty a intenzívnu aktivitu

CNN opisuje, že kométu sa podarilo detailne zachytiť teleskopu Hubble ešte v lete a opätovne aj 30. novembra, keď bola vo vzdialenosti 178 miliónov míľ od Zeme. Snímky odhalili typický „slzovitý“ tvar prachovej obálky, ktorá vychádza z pevného jadra. Zábery zo sondy ESA Juice ponúkli ďalší pohľad.

Sonda použila päť vedeckých prístrojov a navigačnú kameru NavCam. Aj keď väčšina dát dorazí až vo februári, tím ESA zverejnil časť jednej snímky. Na nej vidno žiariacu komu a dva chvosty. CNN uvádza, že ide o „plazmový chvost z nabitých častíc a slabší prachový chvost z pevných zŕn“.

Kométa sa 19. decembra priblíži k Zemi na vzdialenosť 270 miliónov kilometrov, no bude sa nachádzať na opačnej strane Slnka a podľa NASA nepredstavuje žiadne riziko. Pozorovateľná zostane ešte niekoľko mesiacov, kým opustí našu sústavu.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír