Zarába 4 000 eur, no ľudia ho majú za obyčajného robotníka. Lešenár Kristián by sa do officu už nikdy nevrátil

Bratislavčan Kristián Kováč (21) už rok študoval na Univerzite Komenského, keď dostal ponuku robiť lešenie. Práca vo výškach ho po chvíli tak chytila, že to riskol – založil si živnosť a s lešením si začal zarábať sám na seba.

Lešenia už staval pre Euroveu II či dokonca Stanicu Nivy. Pri jednej stavbe vztyčoval oceľovú konštrukciu až do výšky 24 metrov – napriek tomu však tvrdí, že lešenia nie sú žiadna veda a jeho stavba je ako lego pre dospelých.

Kristián je dôkazom toho, že šikovní mladí ľudia by sa živností nemali báť a rukami si zarobia často výrazne viac než hlavou. Lešenár zarobí mesačne aj 3 500 € a ak má aj vlastné lešenie, tak ešte o pár tisícok viac. A presne to je aj Kristiánov plán – našetriť si peniaze a kúpiť si vlastné lešenie, s ktorým chce začať podnikať.

• Čo musí človek robiť, aby mu v 21 rokoch píplo každý mesiac 4 000 €?
• Kde všade Kristián staval a ako dostal výškový šok na 11. poschodí
• Prečo by už nikdy nešiel do officu a mladí ľudia by mali nad živnosťami rozmýšľať viac

zdroj: archív KK

Lešenár primárne montuje lešenia, no zrejme je za tým aj niečo viac. Ako vyzerá tvoj pracovný deň?

Ideálny scenár pre lešenára je, že má vlastné lešenia, inak si ich musí prenajímať. Ja teraz robím pre známeho, ktorý kúpil firmu a jej majetkom je aj veľa lešenia.

Stavbyvedúci mu zavolá, že potrebuje postaviť lešenie. On potom ide na stavbu, zameria si dĺžku, výšku a uhly steny a tieto čísla mi dá. Potom prichádzam ja, celé si to musím vyrátať, koľko metrov lešenia potrebujem, aké dlhé podlahy treba a tak ďalej. A potom idem stavať.

Zameriaš si prvé poschodie, ktoré musí mať nejaké rozmery a vzdialenosť od steny. A potom staviaš do výšky. Ak si to dobre zameriaš a všetko ti sedí, je to ako stavať lego. 

Ako sa 21-ročný človek dostane k lešenárstvu?

Ja som sa k tomu dostal cez známych. Raz som dostal náhodnú ponuku, či nechcem ísť pomôcť. Ja som medzitým robil kuriéra, no ponuky sa opakovali a s lešením som trávil čoraz viac času. Časom mi známy ponúkol robotu na stálo za 7 eur na hodinu. Vtedy to bolo oveľa viac než to, čo som mal ako kuriér. Jasné, že som to zobral.

Odvtedy sa tomu venujem. Asi rok som to robil na trvalý pracovný pomer a potom sa ma spýtal, či to nechcem celé robiť sám, na živnosť. Že zarobím viac a aj jemu by to vyhovovalo a len by som mu posielal faktúry.

Akurát by som si musel nájsť pomocníka, keďže lešenia vždy robia dvaja ľudia. Lešenár to vo výške montuje a pomocník mu hore pomocou elektrickej kladky posiela materiál.

Otvoril som si teda živnosť pomocou tých všetkých online služieb, ktoré to celé spravia za teba. Všetci naokolo boli proti, že zas vymýšľam hlúposti, ale ja som to skúsil a veľmi sa to vydarilo.

Elektrotechnik Juraj: Mesačne zarobím aj 11 000 €. Keď mladý človek maká, zarobí, mnohí sa však manuálnej práce boja

Koľko si lešenári zarobia?

Aktuálne sa to hýbe okolo 3 000 € až 4 000 €, ale to nie je zďaleka vrchol. Môj pomocník sa ešte len zaúča a niektoré veci tak stále trvajú, a preto sme neefektívni.

V budúcnosti to vidím na 4 000 € – 4 500 € bez problémov a to je čisto moja výplata – už je z nej odrátaný plat pomocníka, ktorý je zvyčajne platený od hodiny a bežne máva 7 € až 10 €.

Máš 21 rokov a na účet ti pípne 4 000 € mesačne. Aký je to pocit?

Veľmi dobrý. Máš pocit finančnej slobody a je to skvelý štart do života. S takými peniazmi si človek už môže robiť prakticky čo chce a nemusí sa veľmi pozerať na cenovky. Cítim teda voľnosť.

Veľmi ale nerozhadzujem, lešenárstvo ma baví tak, že chcem doňho investovať. Keby som mal vlastné lešenie, tak suma za meter štvorcový je aj 2,50 € až 3,50 €. A za deň bez problémov postavíš 300 metrov, čiže v takom prípade donesieš domov aj 900 € za deň. To je môj plán – kúpiť si vlastné lešenie a potom začať podnikať vo väčšom.

Lešenie ale  vôbec nie je lacné, to už dávno nie sú hrdzavé kovové rúry, sú na to špecializované oceľové konštrukcie, kde sa to šplhá do tisícok eur.

zdroj: archív KK

Čím do väčšej výšky staviaš, tým je to ťažšie?

O náročnosti to nie je, skôr o psychike. Lešenie sa, pochopiteľne, stavia zdola nahor a keď ideš o poschodie vyššie, tak najprv spravíš podlahu toho poschodia. Potom na ňu vylezieš a je tam len tá jedna podlaha, žiadne zábradlie, nič. To všetko musíš postaviť z tej nebezpečnej plošiny – vtedy je to nepríjemné.

Musím veriť svojej robote a nemôžem nič odfláknuť, lebo prvý, kto na to lešenie lezie, som ja.

Do akej najvyššej výšky si staval?

Najviac do výšky 24 metrov, čo je 12 poschodí lešenia.

zdroj: archív KK – Kristián Lešenie staval aj na bratislavské paneláky.

To musí byť obrovský stres.

Nie je to jednoduché, človek sa nesmie báť výšok a, samozrejme, máme istiace popruhy. Lešenie je navyše stabilné, nekýve sa, vždy sa zavŕtava do steny.

Chvíľu trvá dostavať sa do reálnych výšok, čiže, ako to postupne staviam, tak si zvykám a telo aj hlava sa adaptujú. Je to ako keď pomaly lezieš po rebríku, postupne si zvykáš.

Mal som už aj jedno nešťastie. Mal som už desať poschodí a potreboval som ešte dve. Ako som začínal stavať jedenáste poschodie, pokladal som si rám a hore som chytil panický šok. Cítil som, že je niečo zle. Jednou rukou som sa opieral o stenu, ktorá bola odo mňa vzdialená tak 50 centimetrov a medzi tým, samozrejme, diera dole. Zábradlie som ešte postavené nemal. V 20-metrovej výške som zamrzol.

Našťastie tam so mnou bol zhodou okolností aj kamarát, ktorý mi pomáhal. Ten čakal o poschodie nižšie, keďže nechcel ísť hore, kým tam nebolo spomínané zábradlie. S ním som sa rozprával a nejako mi už pomohol zliezť. Keby tam nebol, tak neviem, asi by som tam bol doteraz.

V jednom momente sa človek bojí, keď je to nárazové. Napríklad, keď to máš ísť demontovať. Najprv musíš ísť na to najvyššie poschodie a na výšku si tak nezvykáš postupne. A, navyše, vyliezť na dvanáste poschodie po rebríkoch nie je fyzicky jednoduché. Ale ešte som nemal to šťastie padnúť (smiech).

Staval si lešenie na nejakú zaujímavú budovu?

Áno, napríklad na Nivy, kde som staval lešenie v okolí zelenej strechy, ktorá je na najvyššom poschodí.

Teraz mám rozostavanú Euroveu II, čiže všetko to kvantum lešenia, ktoré je okolo celej budovy, je moja práca. Už to mám skoro hotové.

A lešenie je tam aj vnútri. V interiéri som staval desať poschodí, v exteriéri jedenásť.

zdroj: archív KK – Pred a po lešení na bytovke.

Dnes sa ľudia živností boja, vnímajú to ako riziko a byrokraciu. Ako spätne živnosť hodnotíš ty?

Dlho som googlil, či sa to oplatí a všade som našiel len vágne odpovede. Plusy a mínusy, z ktorých som si musel vybrať sám. No prerátal som si to, zarábal by som výrazne viac a bol by som slobodnejší. Tak som to skúsil, riskol a do týždňa som mal živnosť založenú cez internet.

Máš prerátané, či na živnosť zarobíš viac?

Mám a zarobím neporovnateľne viac. Keďže mám živnosť len prvý rok, nemusím platiť odvody do Sociálnej poisťovne, ktorá je zvyčajne tým najväčším odvodom živnostníka.

A sú tu aj podmienky práce. Napríklad, v mojom odbore platí, že koľko človek pracuje, toľko zarobí. Ak si chcem kúpiť nové auto, tak skrátka postavím viac lešenia. V office na TPP by som takúto možnosť nemal, mal by som tam fixný plat a len ťažko by som zarobil viac, keď by som to potreboval.

Je tu aj časová sloboda. Ak som unavený, tak to lešenie pohodovým tempom staviam celý deň a na konci dňa mám rovnaké peniaze, ako keby som sa ponáhľal a mal to za jedno doobedie. Nikto mi nehovorí, kedy musím ísť čo robiť a keď sa mi nechce, môžem dopyt klienta skrátka odmietnuť. Keď chcem zasa ísť na dovolenku, tak sa nikoho nepýtam, či môžem, jednoducho na to obdobie nezoberiem zákazky. Vstanem a idem.

Ja som dokonca aj rok študoval manažment na Univerzite Komenského, ale živnosť dostala prednosť a bol to veľmi dobrý nápad.

Spomínaš office. Vieš si predstaviť, že by si nepracoval rukami, ale napríklad v kancelárii?

Neviem si to predstaviť. Ja som študoval grafický dizajn digitálnych médií a skúšal som to robiť, ale je to monotónna práca, ktorá je to isté dookola. Robíš s Photoshopom, reklamu a logá na tej istej stoličke.

Aj mi to išlo, ale mentálne ma to skrátka ničilo. Ja nemôžem robiť tú istú robotu dookola.

zdroj: archív KK

Často musíš ľuďom vysvetľovať, čo robí lešenár a prečo si sa ním stal?

Áno a nie vždy majú ľudia dobré reakcie, ale to ma vlastne teší. Povieš, že si lešenár a hneď si niekto pomyslí, že aha, to bude nejaký chudobný robotník, ktorý nemá na viac a jeho jediný outfit sú špinavé montérky. Pritom niektoré remeslá, čo sa týka zárobkov, sa pohybujú v šialených číslach.

Ľudia nechápu, že v tom je reálne riziko, že sú v tom veľké peniaze, ale to ma vlastne aj vnútorne napĺňa, keďže mňa to veľmi baví a aj si slušne zarobím.

Mladí ľudia však dnes už majú vopred naplánovanú trajektóriu, podľa ktorej po vysokej škole skončia v office. Mali by sa viac orientovať aj na živnosti?

Každý nech sa rozhodne podľa seba, ale živnosť určite stojí za zamyslenie. Nemusí ísť každý automaticky do officu.

Manuálne práce majú často výrazne vyššie zárobky, len ľudia o tom nevedia. Keby viac ľudí tušilo, že v remeslách sú zaujímavé peniaze a práca samotná je zábavná, určite by nad tým rozmýšľali viac. Jednoznačne každému odporúčam, aby živnosť zvážil.