Zbohom, centy na Slovensku. Ceny v obchodoch sa budú zrejme zaokrúhľovať podľa nového pravidla

Obyvateľov Slovenska obťažujú 1- a dvojcentovky najviac z celej eurozóny, ukazuje to prieskum Eurobarometer. Podľa neho je až 74 % Slovákov za zrušenie ich používania, priemer eurozóny je 65 %.  V rovnakom prieskume Slováci „vedú“ pri otázke, ktorá eurominca ich obťažuje najviac. Pri 1-centovke je to 88 % a na druhom mieste v rámci eurozóny sú to dvojcentovky (87 %).

Rezort financií preto predložil návrh zákona na zaokrúhľovanie cien. Informoval o tom Denník E. Cieľom je obmedzenie obehu najmenších mincí. V praxi to bude vyzerať tak, že sa zaokrúhli až konečná cena nákupu. Zaokrúhľovanie má fungovať klasicky, podľa matematických princípov. Jediná výnimka nastáva v prípade centových mincí, vtedy by sa malo zaokrúhľovať na 5 centov.

Sú daňové úľavy cesta k udržateľnému výskumu a inováciám na Slovensku? Barometer tvrdí, že áno

Ak teda v obchode nakúpiš za 1, 76 eura, zaplatíš 1,75 eura. V prípade nákupu za 5,79 eura platíš 5,80 eur. Ak budeš mať nákup napríklad za 28,02, platíš 28,05 eura. Čo sa týka gastrolístkov, cena sa zaokrúhli až po ich odpočítaní od hodnoty nákupu.

Ešte na jar bolo na Slovensku vo obehu približne 870 miliónov kusov euromincí. Z toho viac ako 60 % kusov tvoria jedno- a dvojcentovky. No z celkovej nominálnej hodnoty týchto mincí tvoria len 3-4 %.

Na jedného obyvateľa Slovenska pripadá až 92 kusov týchto najmenších euromincí, vyplýva to z analýzy Národnej banky Slovenska, na ktorej spolupracovali finančný analytici Brian Fabo, Martin Šuster a Eva Štulrajterová.

Majú vysokú mieru straty z obehu, inak povedané, Národnej banke sa z obehu nevracajú. Strata pri jednocentovke je približne 60 %, dvojcentovke 40 %. Pre porovnanie: priemerná strata pri všetkých ostatných minciach spolu je približne 8,5 %. Úspora pre banky či obchodníkov by pri zaokrúhľovaní cien mohla dosiahnuť 15-20 % z celkových nákladov na manipuláciu s euromincami a ich spracovanie.

Dosah na životné prostredie

Povinné zaokrúhľovanie cien pri platbe v hotovosti bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie. Vydýchne si príroda, kde najmenšie mince často končia. NBS zároveň výrazne zredukuje použitie obalovej fólie, do ktorej sa mince balia a výrazné množstvo emisií sa ušetrí aj pri preprave medzi úschovnými miestami NBS alebo z Mincovne Kremnica.

Napríklad v rokoch 2017 až 2019 sa z Kremnice do NBS uskutočnilo až 45 transportov 1- a dvojcentových mincí.

zdroj: Unsplash/Annie Spratt

Výroba a cirkulácia týchto drobných mincí je navyše v pomere k ich hodnote značne nákladná. Podľa údajov z iných krajín náklady na razbu najmenších mincí bežne presahujú ich nominálnu hodnotu. Ďalšie náklady mimo samotnú razbu súvisia s administratívou a spracovaním.

Ako je to v iných štátoch?

V Belgicku vyčíslili potenciálne administratívne úspory eliminácie najmenších mincí z obehu na 44 miliónov EUR. Z uvedených dôvodov viaceré štáty zaviedli zaokrúhľovanie cien na najbližšiu hodnotu, ktorú je možné zaplatiť 5-centovými mincami.

Je označovaný za prvého miliardára v histórii ľudstva. Na dnešné pomery by bol násobne bohatší ako Elon Musk

Takéto zaokrúhľovanie pritom ponecháva v platnosti i 1 a 2-centové mince (tie sa však kvôli zaokrúhleným cenám veľmi nevyužívajú), zaokrúhľuje sa až celková suma za nákup (nie jednotlivé položky) a aplikuje sa výlučne pri platbe v hotovosti.

Tento systém, inšpirovaný systémom zavedeným v 70. rokoch vo Švédsku, je populárny na verejnosti a v maloobchode, kde môže priniesť značné zníženie nákladov.

Zaokrúhľovanie je už zavedené vo viacerých štátoch platiacich eurom, vrátane Holandska, Írska a Fínska, pridalo sa aj Taliansko, dobrovoľné zaokrúhľovanie podľa voľby maloobchodníka je možné i v Belgicku. Historicky však boli európske inštitúcie k takýmto iniciatívam skôr skeptické. 

Samotné zrušenie jedno- a dvojcentoviek môže navrhnúť až Európska komisia. Obmedzenie ich použitia v praxi, napríklad formou zaokrúhľovania, však môžu navrhnúť aj jednotlivé štáty. 

„Obmedzenie obehu 1- a 2-centových mincí by výrazne znížilo náklady na emisiu, distribúciu a obeh mincí, má podporu verejnosti a malo by len veľmi obmedzený dopad na náklady spotrebiteľov. Dopady na domácnosti zo zaokrúhľovania platieb by v najpravdepodobnejšom prípade boli 0,5-1 cent mesačne. Obzvlášť u skupiny najzraniteľnejších spotrebiteľov s nízkym príjmom, ktorí nakupujú menej často, platí, že by na nich nemalo zavedenie zaokrúhľovania cien žiaden pozorovateľný dopad,“ dodali odborníci z NBS.