Zbrojársky boom môže naraziť: Slovensku chýbajú tisíce špecialistov, toto sú nedostatkové profesie

Zvárači sú na Slovensku mimoriadne žiadaní. Firmy ich potrebujú v bežnom strojárstve, automobilovom priemysle aj pri výrobe kovových konštrukcií. Rozširovanie zbrojárskej výroby je celoeurópskym trendom. Otvára však otázku, či budú mať podniky dostatok skúsených pracovníkov.

Podľa Barometra trhu práce, ktorý vychádza z údajov Štatistického úradu SR, Ústredia práce a Sociálnej poisťovne, patrí profesia „zvárač kovov“ medzi najžiadanejšie na Slovensku. V rebríčku podľa počtu voľných pracovných miest jej aktuálne patrí 6. priečka s približne 4 678 neobsadenými miestami.

Podľa Stanislava Kobesa, ktorý sa venuje vzdelávaniu zváračov a spolu s bratom vybudovali skupinu Kobes Holding, sa zvýšený záujem o kvalifikovaných pracovníkov už prejavuje. Najväčší tlak však podľa neho môže ešte len prísť.

Koľko si dnes zvárač dokáže zarobiť?

Vysoký dopyt sa výrazne odráža aj na mzdách, ktoré dnes často predbiehajú bežné kancelárske pozície. Podľa údajov platového portálu Platy.sk sa hrubá mzda 80 % zváračov na Slovensku pohybuje v rozmedzí 1 180 až 2 911 eur, pričom priemerný plat po piatich rokoch praxe dosahuje približne 1 963 eur.

Ako ukazujú prieskumy trhu a skúsenosti z praxe, pri špičkových odborníkoch či prácach na živnosť mesačný príjem bežne presahuje 2 500 až 3 000 eur. 

Zbrojárstvo zvyšuje tlak na celé strojárstvo

„Za posledné dva roky určite vnímame zvýšený záujem o kvalifikovaných zváračov v súvislosti s rozvojom obranného priemyslu. Zatiaľ by som však nepovedal, že v našej zváračskej škole evidujeme nejaký výrazný nápor priamo zo strany zbrojárskych spoločností,“ uviedol Kobes pre Startitup.

Zatiaľ podľa neho rastie predovšetkým tlak na celý strojársky sektor, ktorý má zabezpečiť ľudí pre rozširujúcu sa výrobu. Keďže okrem zváračskej školy prevádzkujú aj vlastnú kovovýrobu, situáciu sledujú aj z pohľadu výrobných podnikov.

Mnohé firmy podľa Kobesa zvažujú vstup do obranného priemyslu. Majú technológie, skúsenosti aj výrobné kapacity, nová zákazka však prináša špecifické požiadavky na kvalitu, bezpečnosť, dokumentáciu a výrobné postupy. Zároveň nechcú opustiť stabilných zákazníkov bez istoty, že zvýšený dopyt po zbrojárskej výrobe vydrží aj o päť či desať rokov.

S rastúcimi kapacitami prichádza aj potreba pripraviť ďalších pracovníkov. Kobes očakáva, že výraznejší záujem o školenia pre obranný priemysel ešte len nastane, ak sa plánované rozširovanie výroby naplní.

„Ak sa plánované rozširovanie výroby naplní, firmy budú musieť riešiť nielen nové technológie a priestory, ale predovšetkým ľudí. A práve príprava kvalifikovaných zváračov môže byť jedným z najväčších problémov,“ upozorňuje.

CSG aktuálne hľadá iné technické profesie

Personálne potreby jednotlivých výrobcov sa však líšia. Skupina CSG podľa svojho hovorcu Andreja Čírteka v súčasnosti zváračov aktívne nehľadá. Jej aktuálny nábor sa sústreďuje na iné špecializované technické profesie potrebné na zabezpečenie výroby a jej ďalší rozvoj.

„Najväčšou výzvou je pre nás v súčasnosti obsadzovanie pozícií technológov, konštruktérov, CNC operátorov a obrábačov kovov na klasických obrábacích strojoch,“ uviedol Čírtek pre Startitup.

Pri týchto profesiách sa podľa neho musia spájať kvalitné technické znalosti s praktickými zručnosťami a skúsenosťami z výroby.

Počty nových odborníkov približujú údaje CVTI SR. V rokoch 2023 a 2024 absolvovalo učebný odbor obrábač kovov na slovenských stredných odborných školách spolu 180 ľudí. Údaj však neukazuje, koľkí následne začali pracovať vo vyštudovanom odbore alebo nastúpili do obranného priemyslu.

Nová pracovná pozícia ešte neznamená nového odborníka

Kobes hodnotí personálnu pripravenosť Slovenska na výraznejší rast zbrojárskej výroby kriticky. Nedostatok kvalifikovaných ľudí podľa neho pociťuje už bežné strojárstvo a ďalší rast obranného priemyslu môže problém prehĺbiť.

„Zároveň by som upozornil, že sa to nebude týkať iba zváračov. Rovnako dôležití sú aj zámočníci, obrábači kovov, operátori CNC strojov, technológovia či pracovníci kontroly kvality,“ vysvetľuje.

Výroba totiž pozostáva z nadväzujúcich úkonov. Materiál treba pripraviť, opracovať, poskladať, zvariť a skontrolovať. Ak chýbajú pracovníci v jednej časti procesu, môžu spomaliť aj ostatné. Firmy pritom potrebujú najmä skúsených ľudí, ktorí dokážu pracovať samostatne, čítať výkresovú dokumentáciu a zvládať náročnejšie postupy či materiály.

Zbrojovky môžu získavať ľudí z iných odvetví

Pribúdajúce pracovné miesta automaticky nerozšíria počet odborníkov na trhu. Časť pracovníkov môže iba prejsť medzi zamestnávateľmi.

„Obranný priemysel tak môže získavať ľudí na úkor automobilového priemyslu, strojárstva alebo iných výrobných odvetví,“ hovorí Kobes. Za nevyhnutné preto považuje odborné vzdelávanie a prípravu nových technických pracovníkov.

„Inak môžeme mať nové zákazky, investície aj výrobné haly, ale nebude mať v nich kto pracovať.“

Skúsenosti zo strojárstva či kovovýroby sú pri nábore zaujímavé aj pre skupinu CSG. „Pri nábore sa zameriavame predovšetkým na ľudí s technickým vzdelaním a relevantnou praxou. Prirodzene nás preto zaujímajú aj odborníci, ktorí už získali skúsenosti v strojárstve alebo kovovýrobe,“ uvádza skupina.

Rozhodujúce sú podľa nej najmä schopnosti uchádzačov. „Dôležité však pre nás nie je len to, odkiaľ uchádzač prichádza, ale predovšetkým to, čo vie ponúknuť.“

Mesiac kurzu nestačí na náročné pancierové konštrukcie

Základná príprava zvárača pre obranný priemysel podľa Kobesa nemusí byť zásadne odlišná od prípravy pre bežné strojárstvo. Rozdiely prichádzajú najmä pri konkrétnych materiáloch, technologických postupoch a požiadavkách na kvalitu a kontrolu zvarov.

„V našej zváračskej škole vieme úplného začiatočníka pripraviť na vstup do praxe približne za 4 až 5 týždňov. Samozrejme, to neznamená, že po mesiaci je pripravený samostatne zvárať náročné pancierové konštrukcie,“ zdôrazňuje.

Takáto práca si vyžaduje ďalšie skúsenosti, zaškolenie a prax vo výrobe. Pri skúsenom zváračovi môže preškolenie na konkrétny materiál alebo postup trvať niekoľko dní až týždňov. Rozhoduje však náročnosť výrobku aj požadované skúšky a kvalifikácie.

Dôraz na praktické schopnosti potvrdzuje aj Čírtek. „V našom odvetví nestačí mať len príslušné vzdelanie či osvedčenie. Rovnako dôležité sú praktické skúsenosti, technická zručnosť a schopnosť pracovať podľa presne stanovených technologických postupov,“ hovorí.

CSG považuje za dôležitú aj dlhodobú spoluprácu so strednými odbornými školami, ktorá pomáha prepájať vzdelávanie s potrebami výroby. „Budúcnosť priemyslu závisí aj od toho, či dokážeme pre technické profesie nadchnúť a pripraviť novú generáciu odborníkov,“ hovorí Čírtek. Spresňuje však, že v samotnom systéme duálneho vzdelávania nepôsobia. Konkrétne počty žiakov na praxi ani tých, ktorí po škole zostávajú v podnikoch, neuviedol.

Najťažšie je získať a udržať ľudí

Výhodou podľa Kobesa je, že pracovníkov netreba pripravovať výlučne pre zbrojárstvo. Kvalitný zvárač z bežného strojárstva má základ, na ktorom možno stavať pri ďalšom odbornom vzdelávaní.

„Myslím, že najväčšou výzvou nebude samotné zaškolenie ľudí, ale ich získanie a udržanie. Pretože o tých istých kvalitných zváračov už dnes súperia firmy z viacerých priemyselných odvetví.“

Nemecké zbrojovky hľadajú posily aj medzi pracovníkmi automobiliek

Nedostatok odborníkov pritom pretrváva aj v Nemecku, hoci časť tamojšieho priemyslu obmedzuje zamestnanosť. Ako upozorňuje Institut der deutschen Wirtschaft v štúdii zverejnenej 19. októbra, zatiaľ čo automobilový priemysel oslabuje, obranné podniky rozširujú kapacity a hľadajú kvalifikovaných ľudí. Pracovníci uvoľnení z automobiliek tak môžu nájsť nové uplatnenie v zbrojárstve.

Takýto presun však nie je automatický. Podľa výskumníkov musia firmy posúdiť, ktoré skúsenosti pracovníci dokážu využiť v novej výrobe a aké školenia potrebujú absolvovať. Prekážkou môže byť aj vzdialenosť nového pracoviska. Rast nezamestnanosti v jednom odvetví preto nemusí vyriešiť personálny nedostatok v druhom.

Rozmach odvetvia ukazujú aj európske štatistiky. Podľa údajov združenia ASD zverejnených Radou EÚ vzrástli tržby európskeho obranného priemyslu medzi rokmi 2021 a 2024 zo 123,8 miliardy na 183,4 miliardy eur. Ide o nárast o 48,1 %. Počet pracovníkov sa za rovnaké obdobie zvýšil približne o pätinu na 633-tisíc.