Zelená armáda opravuje planétu, zverejnila fascinujúce video

Lenka Sidorová / 9. januára 2019 / Eko

Svet sa do zá­huby ne­rúti pria­mo­čiaro, sú ľu­dia, ktorí pla­nétu ozdra­vujú

Už dl­h­šie v spo­loč­nosti re­zo­nuje, že „ľud­stvo ničí pla­nétu“, áno, ale nie všetci ľu­dia. Ok­rem tých, čo me­nia svoj ži­votný štýl pre blaho seba, Zeme i os­tat­ných, exis­tujú aj takí, ktorí pla­nétu ak­tívne „opra­vujú“. Ho­vo­ria si Pla­net War­ri­ors a pre­vádz­kujú stránku Nas Daily Glo­bal, ktorá zdru­žuje ľudí zo sto kra­jín.

Svoju čin­nosť ve­rej­nosti pri­blí­žili vi­deom, kto­rého na­tá­ča­nie trvala tak­mer tri roky. V pre­zen­tá­cii vy­brali de­sať kra­jín, kde zdo­ku­men­to­vali ino­va­tívne rie­še­nia pre lepší a čis­tejší ži­vot.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (2)
zdroj: fa­ce­book.com/na­sdaily

To­bias s ka­ma­rá­tom sa na ka­jaku cho­dia pla­viť po lo­kál­nej rieke, z kto­rej vy­zbie­rali už tony od­pad­kov. Na Srí Lanke nie­kto vy­mys­lel ako zo slo­nieho trusu vy­ro­biť pa­pier. Ro­bia tam z neho celé zo­šity.

Pán Mi­gu­icho na Ga­la­pá­gach zbiera v uli­ciach ci­ga­re­tové špaky a vy­rába z nich so­chy, ktoré možno vy­užiť ako de­ko­rá­ciu v byte či na záh­rade. Robí to, aby bolo jeho oko­lie čisté a svo­jimi vý­tvormi zá­ro­veň po­u­ka­zuje na to, ako faj­čiari za­bí­jajú nie len seba, ne­faj­čia­rov ale i zvie­ratá a kon­ta­mi­nujú pôdu.

Na Sej­še­lách sku­pinka dob­ro­voľ­ní­kov pes­tuje a ná­sledne vy­sá­dza v oce­áne nové ko­raly na mies­tach, kde kvôli ľud­skej čin­nosti hro­madne vy­mreli. Týmto spô­so­bom vra­cajú ži­vot do oce­ánu. Ko­ra­lové útesy pat­ria k najz­lo­ži­tej­ším a najk­raj­ším eko­sys­té­mom na pla­néte a sú do­mo­vom ne­pred­sta­vi­teľne roz­ma­ni­tých ži­vo­čí­chov a iných or­ga­niz­mov.

Mladá žena me­nom Lou v Tan­za­nii zbiera sk­lenný od­pad a vy­rába z neho tehly na stavbu do­mov. Týmto spô­so­bom do­káže so svo­jim tí­mom vy­užiť vše­tok sk­lenný od­pad z ce­lého os­trova a tiež ušet­riť ľu­ďom pe­niaze. Na je­den dom sa vy­užije 50-ti­síc fliaš.

Ľu­dia v Pa­pua No­vej Gu­inei re­cyk­lujú ple­chovky tak, že ich po­kla­dajú na cestu, kde po nich prejdú oko­lo­idúce autá. Zli­so­vané ple­chovky po­tom zbie­rajú do veľ­kých ná­dob a odo­vzdá­vajú na re­cyk­lá­ciu.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (2)
zdroj: fa­ce­book.com/na­sdaily

V Ek­vá­dore par­tia mla­dí­kov zbiera tet­ra­paky (kra­bice od mlieka, džú­sov a po­dobne). Po ro­zdr­vení z tohto od­padu ro­bia rôzne pred­mety do do­mác­nosti (napr. kreslá). Do­konca už po­sta­vili aj celý dom z 1 500 000 kra­bíc od mlieka.

Ma­rino z Peru vy­užíva svoje zna­losti z vedy na čis­te­nie vody. Naj­skôr vy­čis­til jedno ja­zero a stále čistí ďal­šie, čím ďa­lej väč­šie vodné plo­chy. Nie sú to vždy len jed­not­livci či malé sku­pinky, ktoré sa sta­rajú o ži­votné pro­stre­die. Nie­kedy ro­bia veľké kroky aj celé kra­jiny.

Na­prí­klad Costa Rica v roku 1948 po skon­čení ob­čian­skej vojny zru­šila svoju ar­mádu, aby mohla in­ves­to­vať viac pe­ňazí do vzde­la­nia, zdra­via a ochrany ži­vot­ného pro­stre­dia. Is­land vy­bu­do­val elek­trárne, ktoré vy­rá­bajú ener­giu z vre­lej vul­ka­nic­kej vody.

Veľmi blízko k zero waste (be­z­od­pa­do­vému ži­votu) je i Sin­ga­pure, ktorý mi­mo­riadne efek­tívne na­rába s od­pa­dom a tiež za­vá­dza be­z­o­ba­lové po­tra­viny. A tak ďa­lej. Toto bol len malý vý­ber, v sku­toč­nosti je všade po svete množ­stvo ľudí, ktorí ne­uka­zujú na os­tat­ných ale za­čí­najú od seba.

„Ni­kdy ne­po­chy­buj o tom, že malé sku­pinky ak­tív­nych ľudí do­kážu me­niť svet,“ od­ka­zujú tvor­co­via vo vi­deu.

Pridať komentár (0)