Pohltí nás tma. Žijeme v poslednej fáze existencie vesmíru, po nej zmizne obloha

4. apríla 2023 o 14:05

Dnes sa nachádzame v takzvanej druhej ére, ktorej špecifikom je obloha
Tá sa v ďalších fázach zmení, čaká nás už len večná tma s množstvom čiernych dier

Unsplash/Greg Rakozy, Alexander Andrews

Dnes sa nachádzame v takzvanej druhej ére, ktorej špecifikom je obloha
Tá sa v ďalších fázach zmení, čaká nás už len večná tma s množstvom čiernych dier

Často máme pocit, že náš deň trvá večne, rok sa nám často zdá ako dlhá doba. Za posledné storočie sa svet zmenil na nepoznanie. Napriek tomu je tento čas z pohľadu vesmíru extrémne krátky.

Z pohľadu nášho ľudského života sa nám vesmír zdá prakticky nemenný. Nie je to však pravda, vesmír čakajú veľké zmeny.

Zmena vesmíru nastane celkom určite, kým sa však tak stane, budeme všetci už po smrti – našťastie. To, čo by nás totiž čakalo, by nikto nechcel vidieť.

Teória piatich ér vesmíru bola prvýkrát publikovaná v knižnom vydaní v roku 1999, poslednými úpravami po získaní hlbších poznatkov prešla v roku 2013.

Dané rozdelenie životnosti a vývoja vesmíru pomáha pochopiť jeho kontinuálnosť a predpokladaný vývoj, informuje portál Big Think.

Aby si ľahšie porozumel časovej osi vesmíru, ku každej fáze priložíme časový údaj uvedený v kozmických dekádach, pričom jedno desaťročie predstavuje 10-násobný nárast v rokoch.

Keď mal vesmír 10 rokov, ukončil svoje prvé kozmologické desaťročie. Vo veku 100 rokov si vesmír poznačil svoje druhé kozmologické desaťročie. Za 10 miliárd rokov teda dosiahol 10. kozmologické desaťročie, informuje CS Monitor.

Prvotná éra (Primordial era)

Prvých 100 000 rokov vesmíru.

Táto kapitola vesmíru začala spolu s jeho vznikom datovaným 13,8 miliardy rokov vzad k Veľkému tresku. Predtým, než si predstavíš samotný Veľký tresk, a po ňom sformovanie toho, čo poznáme dnes ako vesmír, nastala veľmi krátka fáza zvaná Plancková epocha, počas ktorej sa sformovali všetky fyzikálne zákony, a vlastne, celý osud vesmíru.

Je to zároveň obdobie tradičnej kozmológie Veľkého tresku, počas ktorého boli teploty dostatočne vysoké na to, aby štyri základné sily – elektromagnetizmus, gravitácia, slabá interakcia a silná interakcia – boli zjednotené do jednej základnej sily.

Táto časť trvala, respektíve, bola „veľká “ 10^-44sekundy. Došlo k vzniku času aj priestoru.

Následne sa do jedinej sekundy po Veľkom tresku vesmír začal rozpínať až o 100 bilión biliónov svojej pôvodnej veľkosti. Len o 20 minút neskôr už boli na svete prvé atómy schopné prežitia.

Vesmír začal chladnúť a napokon nás zanechal so 75 percentami vodíka a 25 percentami hélia, čo sa dnes podobá zloženiu Slnka. Elektróny následne pohltili fotóny, čo zapríčinilo jeho nepriehľadnosť.

Trvalo 380 000 rokov, kým vesmír vychladol natoľko, že sa na ňom dokázali atómy sformovať a prežiť. Prvé známky svetla, definované ako Kozmické žiarenie, vznikli následne uvoľnením elektrónov v atómoch, a teda fotónov. Cítiš sa už mierne stratený? Neboj sa, bude to ešte lepšie. Zatiaľ sme len v prvej fáze.

Stelliferous éra (éra hviezd, v ktorej žijeme)

Od 6. do 14. dekády.

V tejto časti sa vykreovala nádhera, ktorú môžeme každý večer v priaznivých podmienkach sledovať. Takmer všetka hmota, ktorá vo vesmíre bola, sa sformovala do hviezd a galaxií.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM