Ako žijú študenti v Tanzánii? Vyskúšala som si to vlastnej koži…

  • Navštíviť krajinu levieho kráľa môže znieť ako dobrá príležitosť na dovolenku. Ale pobudnúť tam pár mesiacov za bránami školy a naplno prežívať každodenné strasti miestnych študentov...to je veru dobrá škola života!
odovzdávanie diplomov pre absolventov
  • Navštíviť krajinu levieho kráľa môže znieť ako dobrá príležitosť na dovolenku. Ale pobudnúť tam pár mesiacov za bránami školy a naplno prežívať každodenné strasti miestnych študentov...to je veru dobrá škola života!

Keď sa mi naskytla možnosť ísť na rozvojový program do školy turizmu v Tanzánii, neváhala som ani chvíľu. Brala som to ako poriadnu výzvu, keďže som bola prvá „biela“ s ktorou sa študenti aj učitelia stretli. Do svojej novej úlohy školiteľky som sa však rýchlo vžila! Táto skúsenosť ma naučila, že staré známe „môžeš 100krát počuť, ale skús raz zažiť“ tu platí doslovne. A preto som sa rozhodla spísať zopár postrehov, čo som zažila na vlastnej koži.

Uč sa, aby si sa dobre mal!

Školy v Tanzánii sa rovnako ako u nás delia na súkromné a verejné. Zatiaľ čo súkromné si  môže založiť hocikto a vraj sú na lepšej úrovni, verejné sú horšie ako zlé.  Súkromná škola turizmu na ktorej som bola, je podobná nadstavbám na Slovensku. Učiteľský zbor pozostával z čerstvých absolventov tejto školy, takže mizernú úroveň vedomostí si viete predstaviť. Výučba bola v angličtine, čo bol hlavný problém. Mnohí poznali len svoj kmeňový jazyk, nie to ešte oficiálny jazyk swahilčinu a angličtina bola pre nich úplná neznáma.  Hoci poplatok za ročný program bol 500 EUR vrátane plnej penzie aj ubytovania, študenti neraz nemali na zaplatenie. Vidina lepšieho života s certifikátom v ruke však bola tak silná, že študenti boli ochotní splniť akúkoľvek službu či úlohu. Hoci certifikát potom v praxi mnohokrát nezabral…

odovzdávanie certifikátov

archív D.H. – Odovzdávanie certifikátov

Zase tá ryža..

„Jedz, čo by za to deti v Afrike dali!“ Koľko sme sa počas detstva napočúvali týchto poznámok! Neraz som si na to spomenula, keď mi každý deň servírovali ryžu s fazuľou. Ja som sa už po týždni sťažovala a čo oni chudáci, ktorí to tam jedia nonstop? Nuž, takéto veci si človek naplno uvedomí, až keď ich zažije. Na jedlá mali presne stanovený rozpočet, ktorý sa nemohol prekročiť. A tak to vždy uviazlo na ryži a fazuli či sušených rybičkách, ktoré som nazvala „pokrmom pre korytnačky“. Oni však boli vďační aj za to málo čo mali. Druhá vec s ktorou som sa v našej konzumnej spoločnosti nestretla.

Skúšky z varenia po africky

Keďže sa škola zameriavala aj na hotelierstvo, študenti sa nevyhli skúškam z varenia. Strednú školu rovnakého zamerania som absolvovala na Slovensku a tak viem, ako to prebieha. V Tanzánii však plynové sporáky, či tečúcu vodu nečakajte. Na začiatku študenti priniesli vodu na hlavách zo studne, zatiaľ čo ostatní pripravovali uhlíky na varenie. Hrniec obložený uhlíkmi im dokonale poslúžil ako rúra na pečenie.  Varenie im išlo aj tak ako po masle.  Tieto skúšky boli pre nich ako hody. Najväčšie prekvapenie však nastalo, keď z provizórneho pekáča vytiahli nadýchaný čokoládový koláč. Až potom ma s úsmevom na tvári presvedčili o stopercentnej funkčnosti ich „lokálnej rúry.“ Vtedy som si povedala, že variť v takýchto podmienkach dokáže len Pán Kuchár, a radšej som sa teda mojim kuchárskym výučným listom ani nepochválila…

page

archív D.H.- lokálna rúra na pečenie koláča + skúšky z obsluhy

Keď na posadnutie diablom postačí Paralen…

Hoci je Tanzánia zmesou kultúr a náboženstiev, všetci spolu žijú v mieri bez akéhokoľvek odsudzovania či diskriminácie. Čo však majú spoločné je, že väčšinu chorôb pripisujú prekliatiu. Ani mne nebolo všetko jedno, keď som videla 5 ľudí nenormálne triasť študentkou na posteli a recitovať nejaké zaklínadlo – vraj ju posadol diabol. Nedalo mi to, a tak som sa racionálnym myslením snažila prísť na koreň veci.  Horúčku a mykanie svalmi vyliečil Paralen a  dôvodom záchvatov plaču bol „diabol“, po našom chlapec, ktorý jej zlomil srdce. Prekliatia boli na dennom poriadku a neraz neprajníka hľadala aj polícia. Ako však získavali dôkazy, som sa už nedozvedela…

Čo je vysávač?

Na Slovensku sa počas praxe v hoteloch zdokonaľujú študenti v obsluhe či varení.  Naopak, v Tanzánii  veľa študentov prvýkrát zistí čo je vysávač, pračka, pevná linka či chemické čističe. Pri čítaní správy z praxe jedného študenta som nevedela, či mám plakať alebo sa smiať. Študent sa priotrávil čistiacimi prostriedkami, ktoré videl prvý krát vo svojom živote a nešťastne sa ich nadýchal. Týždeň sa zoznamoval s  „vecou, kde sa vložia špinavé veci a odrazu sú čisté“ (práčka). Riešil dilemu ako sa ohlásiť pri zodvihnutí zvoniacej pevnej linky. Či sa snažil pochopiť „mašinu, ktorá po zapnutí môže vtiahnuť kožu dovnútra a vyčistí všetky látky, ktoré majú rozložené na podlahe.“ (vysávač).

 

Takto som Tanzánijčanov učila slovenské rytmy…

Ženská obriezka áno, ale čo je sexuálna výchova?

Zatiaľ čo na Slovensku sa rieši sexuálna výchova už na základnej škole, v Tanzánii 20roční študenti nemajú ani základné informácie. O bezpečnom sexe či pohlavných chorobách sa nerozpráva a hlavne v praxi to nik nerieši. Výsledok je potom katastrofický, keďže úroveň HIV patrí medzi najvyššie vo svete. Amatérske potraty či úmrtia 13 ročných matiek sú pravidlom. Čo je však možno ešte viac zarážajúce je ženská obriezka. Hoci ju zákon nepovoľuje, miestne kmene to majú zaužívané z minulosti a zákon ich nezaujíma. Naplno som tomu uverila až potom ako mi to potvrdili obrezané študentky. Ak si myslíte, že kvôli hygiene, tak ste na omyle! Vraj sa tým zabezpečí vernosť manželovi…

Šťastie sa  kúpiť nedá!

Z materiálneho hľadiska máme toho v porovnaní s Tanzánijčanmi neskutočne veľa. No aj napriek tomu som od mojich študentov počas celého pobytu nepočula jedinú sťažnosť. Nesťažovali sa, že majú ťažký život.  Každé ráno úsmev na tvári už od svitania a radosť, že sa vôbec zobudili. Hoci mnohokrát nemajú peniaze ani na pokrytie základných potrieb, vedia, že sú v živote dôležitejšie veci, ktoré im to šťastie prinesú. Keď som sa ich spýtala, čo by spravili, keby vyhrajú plno peňazí. Dostala som peknú odpoveď: „Rozdelili by sme ich medzi kamarátov. Veď ako by som mohol byť šťastný, keby boli moji kamaráti nešťastní?

O ďalších dobrodružstvách a skúsenostiach s rozvojovými krajinami  sa viac dozviete tu: NotroubleGotravel web stránka NotroubleGotravel facebook

športový deň (1)

archív D.H.-športový deň v škole

trh dobytka Maasai ľudí

archív D.H. – trh dobytka Maasai ľudí

túra s miestnymi deťmi

archív D.H. – túra s miestnymi deťmi

Ugali - obed

archív D.H. – Ugali – obed

varenie slovenskej večere

archív D.H. – varenie slovenskej večere

výlet do národného parku

archív D.H. – výlet do národného parku

ochutnávka koláča upečeného v lokálnej rúre

archív D.H. – ochutnávka koláča upečeného v rúre

návšteva Maasai komunity

archív D.H. – návšteva Maasai komunity

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech