Žilinka preverí zrušenie voľna počas sviatku Sedembolestnej Panny Márie: Podáva návrh

Generálny prokurátor Maroš Žilinka posúdi súlad prechodného ustanovenia zákona o štátnych sviatkoch, podľa ktorého sviatok Sedembolestnej Panny Márie v roku 2026 nie je dňom pracovného pokoja, s Ústavou SR a Základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Žilinka to uviedol na sociálnej sieti s poukazom na jeho ústavné oprávnenie podávať Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania.

Dočasné zrušenie 15. septembra ako dňa pracovného pokoja je súčasťou balíka konsolidačných opatrení na budúci rok, ktoré schválil parlament a podpísal ho prezident SR Peter Pellegrini.

Žilinka podáva návrh na začatie konania

„S poukazom na moje ústavné oprávnenie podávať Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania, posúdim súlad prechodného ustanovenia zákona o štátnych sviatkoch, podľa ktorého sviatok Sedembolestnej Panny Márie v roku 2026 nie je dňom pracovného pokoja, s Ústavou SR a Základnou zmluvou medzi SR a Svätou stolicou,“ napísal Žilinka.

K prechodnému zrušeniu 15. septembra ako dňa pracovného pokoja sa vyjadrila aj Konferencia biskupov Slovenska (KBS) s tým, že o neprikázanom sviatku Sedembolestnej Panny Márie rozhodne Svätá stolica.

„Pre vyjadrenie účasti cirkvi na zastabilizovaní financií sme zostali otvorení dialógu o neprikázanom sviatku Sedembolestnej Panny Márie, o ktorom rozhodne Svätý stolec. Uvedomujeme si, že hoci v prípade potvrdenia dočasnej výnimky z Vatikánskej zmluvy všetci bolestne pocítime stratu ďalšieho dňa pracovného pokoja v nasledujúcom roku, duchovný odkaz a ochrana Panny Márie Sedembolestnej, patrónky Slovenska, sa tým neoslabí,“ vyhlásila KBS.

Čo ďalšie sa v konsolidačnom balíčku nachádza? 

Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili k balíku konsolidačných opatrení na budúci rok viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli z výborov a od koaličných poslancov. Znížili napríklad počet dní, na ktoré sa vzťahuje zákaz maloobchodného predaja. Dôvodom je zabrániť utlmeniu hospodárskeho rastu a požiadavky aplikačnej praxe. Schválili tiež zmrazenie platov poslancov.

Po novom zostane 5,5 dňa v roku, počas ktorých nie je možné nariadiť ani dohodnúť so zamestnancom prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi a s tým súvisiace práce. Týmito dňami sú 1. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, 24. december po 12. hodine, 25. a 26. december.

V rokoch 2026 a 2027 sa tiež zmrazí plat poslancov NR SR na úrovni roku 2025. Na rovnakej úrovni sa zachovajú aj výdavky spojené s činnosťou poslaneckej kancelárie a odmeny asistentov. Navrhované opatrenie sa zatiaľ nevzťahuje na ostatných ústavných činiteľov, ktorých plat je určený osobitným mechanizmom.

Časť tovarov naďalej zostane v zníženej sadzbe dane z pridanej hodnoty (DPH) 19 %, pokiaľ neobsahujú žiadne alebo zanedbateľné množstvo cukru, ako napríklad celozrnné pečivá, či nesolené a neochutené extrudované alebo expandované výrobky, ako napríklad neochutené a nesolené kukuričné chrumky. Medzi tovary so zníženou sadzbou budú patriť aj nealkoholické nápoje, ktoré sú dietetickými potravinami, či mliečne, rastlinné a jogurtové nápoje, ak neobsahujú kávu, čaj alebo ich náhrady, aj keď nie sú dietetickými potravinami.

Pomôcť obmedziť prípadne špekulácie s práceneschopnosťou (PN) by malo podmienenie súhlasu posudkového lekára s novo uznanou dočasnou PN. „Podľa zistení aplikačnej praxe, ošetrujúci lekári môžu obchádzať inštitút ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti posudkovým lekárom tak, že v krátkom časovom odstupe uznajú novú dočasnú pracovnú neschopnosť toho istého poistenca,“ upozornili predkladatelia tejto zmeny.

Hnutie Slovensko nesúhlasilo s opatreniami

Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh Mariána Saloňa a Daniela Karasa (obidvaja Smer-SD). Zmena nemení počet sviatkov, ktoré dočasne nebudú dňami pracovného pokoja. Nahrádza však pôvodne navrhovaný 6. január, ktorý zostane dňom pracovného pokoja, 15. septembrom, ktorý zostáva sviatkom, ale v roku 2026 nebude dňom pracovného pokoja.

Poslanecký návrh Pavla Ľuptáka a Romana Malatinca (obidvaja nezaradení) zase ustanovuje nový spôsob určovania výšky paušálnych odvodov herní a kasín, a to prostredníctvom nariadenia vlády. Tieto odvody majú byť vyššie ako ich doterajšia suma ustanovená zákonom, čím by sa malo zabezpečiť zvýšenie príjmov z odvodov hazardných hier do štátneho rozpočtu.

Plénum naopak odmietlo množstvo opozičných pozmeňujúcich návrhov. Marián Viskupič (SaS) navrhol napríklad zrušenie transakčnej dane, či zmeny v súvislosti so zvýšením dane z pridanej hodnoty (DPH). Skupina poslancov KDH zase navrhla zachovať 17. november ako deň pracovného pokoja a umožniť jeho dočasné vyňatie len v roku 2026.

Hnutie Slovensko nesúhlasilo s opatreniami, ktoré sa dotýkajú zamestnancov, živnostníkov alebo rastu DPH na niektoré potraviny. Preto ich chcelo pozmeňovacím návrhom zrušiť. Naopak, viac zdaniť sa mali podľa hnutia zisky z vojenskej výroby, ale napríklad aj zisky firiem poverených ďalším prevádzkovaním záchraniek, či paušálne náhrady ústavných činiteľov.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska