Zmeniť názor na očkovanie nie je „slabosť“. Ľudia sú však tvormi zvyku, tvrdí vedec

Už viac ako rok zažívame bezprecedentnú situáciu, na ktorú zrejme len tak ľahko nezabudneme. Pandémia nás zasiahla v mnohých ohľadoch a podľa psychologičky z Centra kariérneho poradenstva a poradenskej psychológie Mgr. Kristíny Hroncovej, PhD., je jasne badať aj zmenu nášho správania.

„Čo som v čase pandémie vnímala ako najvýraznejšie, bolo to, že ľudia boli prchkí, miestami až agresívni, neakceptovali názor druhého človeka. Nevidela som snahu byť chápavý voči druhému človeku. Mnoho ľudí si mazalo kontakty zo sociálnych sietí, nerozprávali sa s kamarátmi či príbuznými, lebo mali iný názor,“ povedala pre Startitup Kristína Hroncová.

Čierno-biele videnie sveta okolo nás

Vníma, že v čase pandémie sa výrazne prejavovala polarita a zavládlo akési „čierno-biele“ videnie sveta okolo nás. Ľudia si vytvárali vlastné názory, pričom bolo náročné alebo nemožné akceptovať názor druhého človeka.

Pripomína, že pandémia je pre každého náročné obdobie a každý človek sa snažil nájsť v tejto novej a neistej situácii pre seba nejaké riešenie, oporný bod a snažil sa jej porozumieť. 

Všetky reakcie na pandémiu sa postupom času vyvíjali. Znalosti o ochorení COVID-19, jeho prevencii a liečbe sa od objavenia koronavírusu začiatkom roku 2020 výrazne zmenili.

Problém je v tom, že mnoho odporcov nosenia rúšok či očkovania urobilo odvážne verejné vyhlásenia na sociálnych sieťach. Vysielali postoje, ako keby COVID-19 neexistoval. Akonáhle niekto zaujme taký silný postoj, môže byť ťažké zmeniť ho.

Ignorujú to, čo sa nehodí do ich existujúceho presvedčenia

„Viem, že existujú silné psychologické a sociálne sily, ktoré podporujú konzistentnosť viery a konania. No počiatočné záväzky môže byť ťažké uvoľniť, aj keď niekedy môžu pomôcť vonkajšie stimuly,“ vyjadril sa pre Science Alert Art Markman, profesor psychológie z Texaskej univerzity na Austin College of Liberal Arts.

Výskumník dodáva, že sociálni psychológovia vedia, že na jednej strane sú ľudia motivovaní udržiavať konzistentnosť vo všetkých svojich presvedčeniach, pretože chcú, aby bola ich sieť presvedčení súvislá.

Majú však tendenciu prikladať veľkú váhu presvedčeniam, ktoré sú v súlade s ich celkovým svetonázorom a vzďaľovať sa od tých, ktoré sú v rozpore. Výsledkom bude, že ľudia sa budú aj naďalej držať sady presvedčení, a to aj napriek narastajúcim dôkazom, že by mali prehodnotiť svoj názor, uvádza výskumník.

Psychológovia podľa výskumníka Markmana popisujú túto nevedomú stratégiu ako spôsob, akým ľudia môžu minimalizovať akúkoľvek kognitívnu disharmóniu, ktorú zažívajú, keď sa veci nezhodujú. Môže to byť znepokojujúce, takže, aby sa vyhli týmto nepríjemným pocitom, ignorujú to, čo sa nehodí do ich existujúceho presvedčenia.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

Výskum kompromisu má jasnú odpoveď

Profesor Markman v kontexte COVID-19 vysvetľuje, že kto je náchylný k tomu, aby sa mu vakcína nepáčila, bude dávať malý dôraz na nové dôkazy o účinnosti vakcíny, pretože tieto dôkazy sú v rozpore s ich súčasným svetonázorom.

„Nakoniec dostatok protikladov môže viesť k tomu, čo psychológovia nazývajú posun v súdržnosti, v ktorom ľudia môžu uveriť, že ich pôvodný názor bol nesprávny. Ale ďalšie sociálne sily, ako napríklad túžba pôsobiť konzistentne alebo prejavovať solidaritu s komunitou, môžu ľudí stále viesť k tomu, aby sa bránili zmene svojho presvedčenia a správania,“ ozrejmuje profesor.

Existuje však značný výskum kompromisu medzi tým, čo psychológovia nazývajú vykorisťovanie a skúmanie pri rozhodovaní.

Vykorisťovanie sa týka tendencie ľudí vybrať si možnosť, ktorá bola v minulosti najlepšia. Ako jednoduchý príklad by vykorisťovanie mohol byť výber tvojho obľúbeného jedla v reštaurácii.

Tendencia ku konzistentnosti, ktorú ľudia prejavujú, obzvlášť v situáciách, keď vyjadrili silnú preferenciu, je najškodlivejšia v prostrediach, ktoré sa menia. Pandémia COVID-19 je presne takýmto prípadom, opisuje profesor pre Science Alert.

Nedôvera voči vede a obavy o dlhodobú bezpečnosť

Ako príklad výskumník uviedol dvojicu Al a Barb. Obaja sú proti očkovaniu a majú na to rôzne dôvody, napríklad nedôveru voči vede a obavy o dlhodobú bezpečnosť. Obaja taktiež zverejnili svoj nesúhlas s očkovaním na svojich sociálnych sieťach.

Al ale nepozná nikoho, kto ochorel na COVID-19 a v skutočnosti nečítal veľa príbehov o účinnosti očkovacej látky, takže má silné a ucelené presvedčenie proti očkovaniu.

Barb má však priateľov, ktorí ochoreli a jeden dokonca zomrel na ochorenie COVID-19. Prečítala si niektoré spravodajské články s údajmi podporujúcimi očkovanie. Aj keď tieto informácie nestačia na prevrátenie jej názoru, stále váha.

Al a Barb budú mať pravdepodobne odlišné reakcie na vládou vydaný mandát, že zamestnávatelia s viac ako 100 zamestnancami musia požadovať, aby boli ich zamestnanci očkovaní alebo často testovaní. Al je silne proti očkovaniu, takže mandát prevažuje nad všetkými jeho presvedčeniami. Je pravdepodobné, že bude bojovať proti mandátu a verejne sa prezentovať tak, že odmietne očkovanie.

Barb je v inej pozícii. Očkovací mandát sa zhoduje s niektorými jej presvedčeniami. Aj keď Barb môže byť pri téme očkovania nepríjemná, je pravdepodobnejšie, že mandát použije ako sociálne krytie na očkovanie, pričom obviní mandát z jej konečného výberu.

Ľuďom, ktorí sa zaoberajú otázkou, či sa dať zaočkovať, pretože majú protichodné znalosti a presvedčenie, slúžia očkovacie mandáty na dva účely. Po prvé, mandáty poskytujú ešte jednu skutočnosť, vďaka ktorej môžu byť ich pro-očkovacie presvedčenia konzistentnejšie, než ich presvedčenie proti očkovaniu.

Všeobecnejšie povedané, ľudia sú tvormi zvyku. Pravdepodobne sa budete cítiť najpohodlnejšie, ak budete robiť to, čo sa vám v minulosti osvedčilo. Čím viac sa naučíte venovať pozornosť tomu, koľko zmien nastáva v životnom prostredí, tým viac môžete pracovať na tom, aby ste sa presadili v skúmaní nových možností a na základe nových dôkazov zmenili svoje presvedčenie a správanie, uviedol v článku publikovanom v The Conversation Art Markman.